Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V EÚ legislatívna iniciatíva prislúcha Európskej komisii, aj keď vlastné návrhy môže predkladať tiež Európsky parlament (EP).
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 2. decembra (TASR) - Európsky parlament (EP) by mal mať podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona legislatívnu iniciatívu pri navrhovaní celoeurópskych zákonov rovnako, ako ju má Európska komisia, pričom voliči v eurovoľbách by mali mať právo voliť cez nadnárodné zoznamy kandidátov.
Macron to uviedol vo štvrtok v Štrasburgu v rámci pietnej spomienky pri príležitosti prvého výročia úmrtia bývalého francúzskeho prezidenta a tiež predsedu Európskeho konventu Valéryho Giscarda d'Estainga.
Prisúdenie skutočnej zákonodarnej moci europarlamentu a nadnárodné zoznamy kandidátov zostavené európskymi politickými rodinami patria medzi jedny z hlavných požiadaviek, ktoré rezonujú v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Francúzsky prezident zdôraznil, že Európsky parlament je "európskym zázrakom" a "jedinečným demokratickým priestorom na svete". V tejto súvislosti pripomenul, že Valéry Giscard d'Estaing významnou mierou prispel k prvým voľbám do Európskeho parlamentu v roku 1979, čím sa členovia tejto inštitúcie stali jedinými priamo volenými zástupcami občanov členských krajín EÚ.
V EÚ legislatívna iniciatíva prislúcha Európskej komisii, aj keď vlastné návrhy môže predkladať tiež Európsky parlament. O každej predloženej legislatíve následne rokujú tri hlavné európske inštitúcie – eurokomisia, europarlament a Rada EÚ (členské štáty). Konečnú podobu zákonov schvaľujú poslanci EP. Macron chce úlohu europarlamentu ešte posilniť, pričom tvrdí, že je to v súlade s postojmi budúcej nemeckej vlády kancelára Olafa Scholza.
Za vytvorenie nadnárodných zoznamov s kandidátmi z rôznych krajín EÚ pre eurovoľby v roku 2024 sa vyslovila aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, keď v roku 2019 prevzala riadenie exekutívy EÚ. Nadviazala tým na predošlý Macronov návrh, ktorý ho neúspešne presadzoval ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.
Myšlienka nadnárodných zoznamov kandidátov sa zjavila aj na viacjazyčnej digitálnej platforme CoFoE (future.europe.eu). V odkaze, pod ktorý sa podpísala bývalá predsedníčka mimovládnej organizácie Mladí európski federalisti (JEF Europe) Leonie Martinová, sa uvádza, že eurovoľby sú v súčasnosti "samostatné národné voľby" v 27 členských štátoch "s obmedzenou možnosťou hlasovať za kandidátov zameraných na celoeurópske témy".
V dôsledku tohto stavu majú europoslanci zvolení z domácich zoznamov tendenciu uprednostňovať vo svojich programoch domáce témy a cítia sa zodpovední len za zlomok Európanov, ktorí ich môžu voliť v konkrétnych krajinách alebo regiónoch.
"Aby sme tento problém vyriešili, mali by sme mať v eurovoľbách celoeurópske nadnárodné kandidátne listiny. To by znamenalo, že každý európsky občan by mal dva hlasy: jeden určený pre kandidáta na národnom zozname zostavenom národnými stranami a jeden, ktorý bude určený pre kandidáta na nadnárodných zoznamoch EÚ zostavených európskymi politickými stranami," vysvetľuje Martinová na digitálnej platforme CoFoE.
Macron to uviedol vo štvrtok v Štrasburgu v rámci pietnej spomienky pri príležitosti prvého výročia úmrtia bývalého francúzskeho prezidenta a tiež predsedu Európskeho konventu Valéryho Giscarda d'Estainga.
Prisúdenie skutočnej zákonodarnej moci europarlamentu a nadnárodné zoznamy kandidátov zostavené európskymi politickými rodinami patria medzi jedny z hlavných požiadaviek, ktoré rezonujú v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Francúzsky prezident zdôraznil, že Európsky parlament je "európskym zázrakom" a "jedinečným demokratickým priestorom na svete". V tejto súvislosti pripomenul, že Valéry Giscard d'Estaing významnou mierou prispel k prvým voľbám do Európskeho parlamentu v roku 1979, čím sa členovia tejto inštitúcie stali jedinými priamo volenými zástupcami občanov členských krajín EÚ.
V EÚ legislatívna iniciatíva prislúcha Európskej komisii, aj keď vlastné návrhy môže predkladať tiež Európsky parlament. O každej predloženej legislatíve následne rokujú tri hlavné európske inštitúcie – eurokomisia, europarlament a Rada EÚ (členské štáty). Konečnú podobu zákonov schvaľujú poslanci EP. Macron chce úlohu europarlamentu ešte posilniť, pričom tvrdí, že je to v súlade s postojmi budúcej nemeckej vlády kancelára Olafa Scholza.
Za vytvorenie nadnárodných zoznamov s kandidátmi z rôznych krajín EÚ pre eurovoľby v roku 2024 sa vyslovila aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, keď v roku 2019 prevzala riadenie exekutívy EÚ. Nadviazala tým na predošlý Macronov návrh, ktorý ho neúspešne presadzoval ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.
Myšlienka nadnárodných zoznamov kandidátov sa zjavila aj na viacjazyčnej digitálnej platforme CoFoE (future.europe.eu). V odkaze, pod ktorý sa podpísala bývalá predsedníčka mimovládnej organizácie Mladí európski federalisti (JEF Europe) Leonie Martinová, sa uvádza, že eurovoľby sú v súčasnosti "samostatné národné voľby" v 27 členských štátoch "s obmedzenou možnosťou hlasovať za kandidátov zameraných na celoeurópske témy".
V dôsledku tohto stavu majú europoslanci zvolení z domácich zoznamov tendenciu uprednostňovať vo svojich programoch domáce témy a cítia sa zodpovední len za zlomok Európanov, ktorí ich môžu voliť v konkrétnych krajinách alebo regiónoch.
"Aby sme tento problém vyriešili, mali by sme mať v eurovoľbách celoeurópske nadnárodné kandidátne listiny. To by znamenalo, že každý európsky občan by mal dva hlasy: jeden určený pre kandidáta na národnom zozname zostavenom národnými stranami a jeden, ktorý bude určený pre kandidáta na nadnárodných zoznamoch EÚ zostavených európskymi politickými stranami," vysvetľuje Martinová na digitálnej platforme CoFoE.
