Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 2. apríl 2023Meniny má Zita
< sekcia Zahraničie

ESĽP: Maďarsko má nezákonný právny rámec pri parlamentných voľbách

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Súd dal za pravdu dvom voličom národnostných menšín a Maďarsku nariadil zmeniť tento právny rámec.

Budapešť 29. novembra (TASR) - Časť maďarského volebného systému, ktorá upravuje voľby v prípade voličov z radov národnostných menšín, porušuje Európsky dohovor o ľudských právach. O tomto verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vynesenom 10. novembra napísal v utorok server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Súd dal za pravdu dvom voličom národnostných menšín a Maďarsku nariadil zmeniť tento právny rámec.

Senát skonštatoval, že súčasný maďarský volebný zákon nezabezpečuje dostatočne "slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri voľbe zákonodarného orgánu".

Príslušníci 13 národnostných menšín v Maďarsku mali 3. apríla v parlamentných voľbách možnosť tretíkrát voliť svojho zástupcu.

Menšinoví voliči v Maďarsku majú podľa ESĽP možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky národnostných menšín, pričom tí, ktorí chcú hlasovať za národnú listinu, sa musia vzdať voľby zo straníckej listiny. V prípade, že si zvolia možnosť voľby z kandidátky národnostných menšín, musia sa osobitne zaregistrovať. Súd maďarskému volebnému systému ďalej vytýka, že takouto povinnou registráciou je porušené právo na tajné voľby.

Menšinová kandidátka je uzavretým zoznamom, ktorý neposkytuje možnosť skutočného prejavu vôle voličov, a podľa verdiktu súdu zásadným obmedzením práva je aj skutočnosť, že z 13 maďarských menšín 11 má malý počet príslušníkov, ktorý v zmysle aktuálne platného volebného zákona nemá ani len matematickú šancu získať plnoprávny poslanecký mandát, ale iba mandát takzvaného parlamentného hovorcu.

Parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik pred aprílovými parlamentnými voľbami v rozhovore pre TASR uviedol, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30.000 voličov, čo nie je možné, pretože slovenská komunita ani podľa štatistiky nemá toľko členov.

Ak by parlamentní hovorcovia národnostných menšín neboli v parlamente, tak by sa neriešili aktuálne problémy financovania menšinových samospráv, pretože štátne dotácie sa poskytujú na základe ich aktivít v predchádzajúcom roku, spresnil Paulik.





(spravodajca TASR Ladislav Vallach)