Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Maďarsko čakajú v nedeľu deviate parlamentné voľby po páde komunizmu

Ilustračné foto. Foto: TASR/Milan Drozd

Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú o mandáte 199 poslancov. Každý volič má k dispozícii dva hlasy: jeden dáva politickej strane, druhý kandidátovi v jednomandátových volebných obvodoch.

Budapešť 1. apríla (TASR) - V nedeľu 3. apríla sa budú v Maďarsku konať v poradí deviate demokratické voľby do Národného zhromaždenia po zmene režimu v roku 1990. V deň volieb sa uskutoční aj referendum k otázke ochrany detí pred propagandou LGBTI.

O 199 poslaneckých mandátov sa uchádza blok strán vlády premiéra Viktora Orbána Fidesz-KDNP, zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko, ktorého kandidátom na post premiéra je Péter Márki-Zay, ale aj šesť parlamentných strán a dve mimoparlamentné strany.

Zoskupenie V jednote za Maďarsko tvoria strany Demokratická koalícia (DK), MSZP, Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Dialóg a Momentum.

Voľby sa konajú podľa volebného zákona prijatého 23. decembra 2011. Právnu normu zásadne meniacu volebný systém presadil dvojtretinovou väčšinou vládnuci blok Fidesz-KDNP. Voľby si však aj po roku 2011 zachovali charakter kombinovaného systému, akým sa volilo v Maďarsku už od roku 1990.

Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú o mandáte 199 poslancov. Každý volič má k dispozícii dva hlasy: jeden dáva politickej strane, druhý kandidátovi v jednomandátových volebných obvodoch.

V jednomandátových obvodoch volia voliči 106 poslancov. Zvyšných 93 mandátov sa rozdelí pomerným systémom medzi politické strany, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu odovzdaných hlasov. Tieto mandáty prideľované z celoštátnej kandidátky sa môžu znížiť o mandáty prípadne získané kandidátmi z 13 registrovaných národnostných menšín.

Voliči národnostných menšín majú možnosť rozhodnúť sa, či budú voliť z celoštátnej straníckej kandidátky, alebo z národnostnej listiny. V druhom prípade sa museli vopred zaregistrovať do osobitného zoznamu voličov.

K získaniu plnoprávneho národnostného poslaneckého mandátu je potrebných 20.000 - 25.000 hlasov. V prípade nižšieho počtu odovzdaných hlasov majú menšiny možnosť delegovať v parlamente takzvaného národnostného hovorcu, ktorý však nemá hlasovacie právo. V uplynulom volebnom období mala iba nemecká národnostná menšina plnoprávneho poslanca.

Pri rozdeľovaní mandátov z celoštátnej kandidátky sa prihliada aj na tzv. zlomkové (prepadnuté) hlasy z jednomandátových obvodov. Systém zlomkových hlasov sa uplatňoval aj v predchádzajúcom volebnom systéme. Jeho účelom bolo kompenzovať relatívnu "nespravodlivosť" väčšinového systému v jednomandátových obvodoch.

Volebné právo majú už v tretích parlamentných voľbách na základe príslušného zákona z roku 2010 aj držitelia maďarského občianstva žijúci v zahraničí. Môžu však voliť iba zo straníckej kandidátky, pretože k voľbe kandidátov jednomandátových obvodov je potrebný trvalý pobyt v Maďarsku.

Držiteľom maďarského občianstva v krajinách, kde je zakázané dvojaké občianstvo - v Rakúsku, na Slovensku a na Ukrajine - zaviedla maďarská vláda možnosť registrácie cez internet. Na formulároch uvedú svoje osobné údaje a adresu, na ktorú im potom zašlú hlasovacie lístky. Svoje hlasy odovzdajú poštou. Maďarská vláda deklarovala, že dbá na to, aby sa v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov nedostali ich údaje do rúk úradov v krajine, v ktorej žijú.

Maďari pracujúci a študujúci v zahraničí môžu voliť iba osobne na maďarských zastupiteľských úradoch.

Pred voľbami a počas nich neplatí žiadne moratórium. V deň volieb - v čase otvorenia volebných miestností od 06.00 do 19.00 h - je v okruhu 150 metrov zakázané organizovať volebné zhromaždenia a na verejných priestranstvách nie je možné viesť žiadnu volebnú kampaň.

spravodajca TASR Ladislav Vallach

Chronológia demokratických parlamentných volieb v Maďarsku od roku 1990

1990

Prvé slobodné voľby v Maďarsku po páde železnej opony sa konali 25. marca (1. kolo) a 8. apríla (2. kolo). Zvíťazilo pravicové Maďarské demokratické fórum (MDF). Predsedom vlády sa stal József Antall, ktorý 12. decembra 1993 podľahol vo veku 61 rokov ťažkej chorobe. Premiérom sa následne stal jeho stranícky kolega Péter Boross.


1994

Druhé slobodné voľby sa konali 8. a 29. mája. Zvíťazila v nich ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP). Na premiérsky post nastúpil Gyula Horn.



1998

Tretie slobodné voľby sa konali 10. a 24. mája, prvý raz v histórii v nich zvíťazil Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP), premiérom sa stal Viktor Orbán.



2002

Štvrté voľby sa konali 7. a 21. apríla. Zvíťazila koalícia Fidesz-MDF, vládu však zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov - Maďarská liberálna strana (SZDSZ), pretože dostali spolu viac hlasov. Premiérom sa stal Péter Medgyessy, ktorý počas volebného obdobia odstúpil a 29. septembra 2004 ho nahradil Ferenc Gyurcsány.



2006

Piate voľby sa konali 9. a 23. apríla. Zvíťazila MSZP, premiérom ostal Ferenc Gyurcsány. Na zjazde svojej strany 21. marca 2009 však oznámil, že podá demisiu. Od 14. apríla 2009 ho v úrade premiéra nahradil Gordon Bajnai.



2010

Šieste voľby sa konali 11. a 25. apríla, zvíťazila koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Volebný blok Fidesz-KDNP získal v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu. Premiérom sa znovu stal Viktor Orbán.



2014

Siedme voľby sa konali 6. apríla. Skončili sa víťazstvom hnutia Fidesz, dovtedajší premiér Viktor Orbán ostal vo funkcii.



2018

V poradí ôsme voľby sa konali 8. apríla 2018, v ktorých opäť zvíťazilo hnutie Fidesz a premiérom sa po štvrtý raz stal Viktor Orbán.