< sekcia Zahraničie

V Budapešti odhalili k výročiu 1. Viedenskej arbitráže Horthyho bustu

Rečníci slávnostného podujatia označili Horthyho za najväčšieho štátnika 20. storočia a kritizovali, že dodnes nebol rehabilitovaný.

Budapešť 3. novembra (TASR) - Za účasti okolo 500 Budapešťanov a niekoľkých poslancov opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik odhalili dnes na Námestí slobody v Budapešti bustu rakúsko-uhorského admirála Miklósa Horthyho. Podľa agentúry MTI podujatie, ktoré zorganizované pri príležitosti 75. výročia prvej Viedenskej arbitráže, narušilo niekoľko stoviek protidemonštrantov.

Bustu odhalila parlamentná poslankyňa za Jobbik Lórántné Hegedüsová. Stúpenci odhalenia busty pri tomto akte skandovali "Nech žije Horthy!", demonštranti reagovali výkrikmi "hanba!", pričom vzájomné provokovanie oboch táborov neustávalo. K vážnejšiemu incidentu nedošlo, poriadok na námestí zabezpečovala polícia.

Viacerí demonštranti mali na oblečení pripnutú žltú hviezdu. V dave sa objavil i spoločný portrét Horthyho s Adolfom Hitlerom. Na jednom z transparentov bolo uvedené, že Horthy nesie zodpovednosť za vyše 100.000 maďarských vojakov.

Rečníci slávnostného podujatia označili Horthyho za najväčšieho štátnika 20. storočia a kritizovali, že dodnes nebol rehabilitovaný. Podľa podpredsedu parlamentnej frakcie Jobbiku Mártona Gyöngyösiho dôvodom je skutočnosť, že "Horthyho politika záchrany národa vadila komunistom a teraz aj miestnym bábkam Bruselu a Washingtonu".

Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický tzv. "biely teror", ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci.

Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej Viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10.565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko.

V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku. Po skončení vojny so súhlasom veľmocí odišiel do portugalského exilu, kde v roku 1957 zomrel. Jeho pozostatky v roku 1993 previezli do Maďarska.