Budapešť 8. apríla (TASR) - Maďarská politická história pozná dlhú éru dvojkomorového parlamentu a jeho budova v Budapešti dodnes disponuje dvoma rokovacími sálami v ľavom i pravom krídle. Odráža to systém ešte z uhorských čias, ktorý existoval stáročia až do roku 1945. Na rozdiel od Česka a Poľska, Maďarsko po páde komunizmu druhú komoru neobnovilo.

Maďarský parlament je teda jednokomorový, má jeden zákonodarný zbor so štvorročným funkčným obdobím. Znížil sa aj počet poslancov. V rokoch 1990 — 2014 to bolo 386 kresiel, zo súčasných 199 poslancov sa 106 volí v jednomandátových obvodoch a 93 pomerným systémom. Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú dvoma hlasmi, jeden dávajú politickej strane, druhý kandidátovi v obvode. Systém je však zložitejší.

Premiér Viktor Orbán, ktorý sa v roku 2010 po ôsmich rokoch vrátil k moci, využil parlamentnú prevahu na prijatie rozsiahlej volebnej reformy v roku 2011. Právnu normu meniacu volebný systém presadil dvojtretinovou väčšinou jeho vládnuci blok Fidesz-KDNP. Podľa neho mala reforma zosúladiť počet poslancov s veľkosťou populácie, zjednodušiť systém a odstrániť nerovnosti v hodnote hlasov. Kritici však tvrdia, že vytvorila systémové výhody pre vládnu stranu, aj keď sa zachoval charakter kombinovaného systému, akým sa volilo v Maďarsku už od roku 1990.

Reforma zvýšila význam jednomandátových obvodov. Pred ňou sa volilo individuálne približne 46 percent poslancov, po nej už 53 percent, čím sa posilnil väčšinový charakter voľby. Zásadne sa prekreslili hranice volebných obvodov, viac ako tretinu z nich (39) zmenili novelou volebného zákona z dielne strany Fidesz v závere roka 2024.

Úprava bola podľa odborníkov do istej miery nevyhnutná, opakovane upozorňovali, že volebná mapa je v rozpore so zákonom, ktorý stanovuje, že počet voličov v jednotlivých obvodoch sa môže od celoštátneho priemeru líšiť najviac o 20 percent. S odvolaním sa na tieto odporúčania a na demografické zmeny sa upravovali hranice volebných obvodov v Budapešti a troch župách.

V hlavnom meste sa počet obvodov znížil z dovtedajších 18 na 16, takže do parlamentu sa dostane o dvoch poslancov menej. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazili kandidáti opozície v 17 obvodoch. Naopak, v Peštianskej župe sa počet obvodov zvýšil z 12 na 14. Zmeny sa dotkli aj členenia Čongrádsko-Čanádskej a Stoličnobelehradskej (Fejérskej) župy. Kritici upozorňovali na to, že v tradične proorbánovských župách (Šomogská a Tolnianska) sa hranice obvodov nemenili, hoci podľa trendov môže aj tam do roku 2026 dôjsť k prekročeniu zákonom stanovenej odchýlky. Naopak, v opozične orientovanej Budapešti boli zrušené dva obvody, hoci mal stačiť jeden.

Ďalší z mechanizmov zložitosti maďarského volebného systému sú prepadnuté hlasy, nazývané tiež zlomkové. Účel spočíva v zohľadnení hlasov nezvolených kandidátov v jednomandátových obvodoch. Pripočítavajú sa k hlasom na straníckych listinách, čo má vplyv na celkové prerozdelenie mandátov. Prepadnuté hlasy vo všeobecnosti predstavujú hlasy voličov pre politické strany, ktoré nedosiahli stanovenú päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu (desať percent pre koalíciu zloženú z dvoch politických strán, 15 percent pre koalíciu zloženú z troch a viac politických strán).

Ako zásadný faktor sa vníma aj zrušenie dvojkolovosti. Predtým sa v prípade, že žiadny kandidát nezískal väčšinu, konalo druhé kolo, kam postúpili dvaja najúspešnejší. Po novom stačí relatívna väčšina hlasov. Táto zmena umožnila strane Fidesz získavať mandáty aj v oblastiach so slabšou podporou. V prvých jednokolových voľbách v roku 2014 získala približne 85 percent jednomandátových obvodov, viacerí jej kandidáti v Budapešti pritom zvíťazili s menej ako 50 percentami hlasov.

V roku 2012 sa volebné právo rozšírilo na etnických Maďarov žijúcich v zahraničí. Musia mať maďarské občianstvo a môžu hlasovať poštou v pomernej časti systému, teda iba zo straníckej kandidátky. Právo voliť kandidátov jednomandátových obvodov si vyžaduje trvalý pobyt v Maďarsku, ale tí občania s domácim pobytom, ktorí sa dočasne zdržujú v zahraničí (pracujúci a študenti), musia hlasovať osobne na zastupiteľských úradoch.

V roku 2020 sa sprísnili pravidlá, ktoré sedem rokov predtým uvoľnili podmienky na registráciu politických strán. Viedlo to k nárastu subjektov, ktoré vznikali najmä s cieľom získať štátne príspevky. Teraz už musia postaviť kandidátov najmenej v 71 zo 106 obvodov, teda približne v dvoch tretinách. To výrazne sťažilo situáciu menším opozičným stranám.

Do volieb 2026 sa ide aj s viacerými administratívnymi a technickými zmenami oproti predchádzajúcim v roku 2022. Upravuje sa napríklad postup pri mimoriadne tesných volebných výsledkoch. Už bude možné na žiadosť kandidáta prepočítať hlasy, ak rozdiel medzi prvým a druhým miestom bude v parlamentných voľbách menší než 101 hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa bude prepočítanie vykonávať automaticky. Doteraz sa v takýchto prípadoch vyhlasovali nové voľby, čo predlžovalo celé volebné obdobie.

S odvolaním sa na úsporu nákladov a zrýchlenie sčítavania hlasov už nebude povinné poskytovať voličom obálky na hlasovacie lístky. Opozícia tvrdí, že tým dochádza k oslabeniu tajnosti hlasovania, lenže viacerí analytici to nepovažujú za kľúčový prvok ochrany tajnosti a skôr vítajú menej komplikovaný proces sčítavania.

Ďalšia zmena spočíva v zjednodušení identifikácie voličov — namiesto preukazu o pobyte bude stačiť občiansky preukaz, pas alebo vodičský preukaz. Volebné oznámenia sa po novom zasielali aj do elektronických schránok občanov.