Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Maďarské povstanie v roku 1956 patrí medzi najvýznamnejšie prejavy odporu proti komunistickým diktatúram v strednej a východnej Európe.
Autor TASR
Budapešť 22. októbra (TASR) - Prejavmi predstaviteľov maďarskej vlády pri Technickej univerzite v Budapešti, kde študenti 22. októbra 1956 iniciovali revolučné udalosti, sa v piatok popoludní začala séria oficiálnych podujatí dvojdňových osláv 65. výročia vypuknutia maďarského protikomunistického povstania z roku 1956.
Súčasťou piatkového programu osláv bude tradičný fakľový pochod od Technickej univerzity na budínske Námestie Józefa Bema.
V sobotu, v deň štátneho sviatku, ráno vztýčia s vojenskými poctami štátnu vlajku pred budovou parlamentu na Kossuthovom námestí.
Hlavným bodom programu osláv bude tzv. Pochod mieru, ktorého tradíciu založilo združenie Fórum občianskeho zomknutia (CÖF) v roku 2012. Jeho cieľom je vyjadriť podporu vláde premiéra Viktora Orbána, ktorý bude hlavným rečníkom sobotňajšieho popoludňajšieho zhromaždenia v závere tohto pochodu.
Na Námestie hrdinov zorganizovali masové zhromaždenie v sobotu popoludní aj opozičné strany. Pred ich sympatizantmi vystúpia s prejavom všetci piati opoziční kandidáti na post premiéra do parlamentných volieb 2022 vrátane Pétera Márkiho-Zaya z Hnutia Maďarsko pre všetkých (Mindenki Magyarországa Mozgalom), ktorý minulotýždňové primárne voľby vyhral.
Povstanie v Maďarsku vypuklo 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci i roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku.
Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali potlačiť revolúciu. Tú po dvoch týždňoch krvavo potlačila sovietska Červená armáda, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12.000 ďalších utrpelo zranenia a približne 200.000 ľudí utieklo na Západ.
Maďarské povstanie v roku 1956 patrí medzi najvýznamnejšie prejavy odporu proti komunistickým diktatúram v strednej a východnej Európe spolu s východonemeckým povstaním v roku 1953, júnovým povstaním v Poznani v roku 1956, s kruto potlačeným pokusom o demokratizačný proces v Československu v roku 1968, s demonštráciami v poľskom prístavnom meste Gdansk v roku 1970, ako aj vlnou protikomunistických protestov v Poľsku o desať rokov neskôr, v lete 1980, ktorá vyústila do vzniku hnutia Solidarita.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Súčasťou piatkového programu osláv bude tradičný fakľový pochod od Technickej univerzity na budínske Námestie Józefa Bema.
V sobotu, v deň štátneho sviatku, ráno vztýčia s vojenskými poctami štátnu vlajku pred budovou parlamentu na Kossuthovom námestí.
Hlavným bodom programu osláv bude tzv. Pochod mieru, ktorého tradíciu založilo združenie Fórum občianskeho zomknutia (CÖF) v roku 2012. Jeho cieľom je vyjadriť podporu vláde premiéra Viktora Orbána, ktorý bude hlavným rečníkom sobotňajšieho popoludňajšieho zhromaždenia v závere tohto pochodu.
Na Námestie hrdinov zorganizovali masové zhromaždenie v sobotu popoludní aj opozičné strany. Pred ich sympatizantmi vystúpia s prejavom všetci piati opoziční kandidáti na post premiéra do parlamentných volieb 2022 vrátane Pétera Márkiho-Zaya z Hnutia Maďarsko pre všetkých (Mindenki Magyarországa Mozgalom), ktorý minulotýždňové primárne voľby vyhral.
Povstanie v Maďarsku vypuklo 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci i roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku.
Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali potlačiť revolúciu. Tú po dvoch týždňoch krvavo potlačila sovietska Červená armáda, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12.000 ďalších utrpelo zranenia a približne 200.000 ľudí utieklo na Západ.
Maďarské povstanie v roku 1956 patrí medzi najvýznamnejšie prejavy odporu proti komunistickým diktatúram v strednej a východnej Európe spolu s východonemeckým povstaním v roku 1953, júnovým povstaním v Poznani v roku 1956, s kruto potlačeným pokusom o demokratizačný proces v Československu v roku 1968, s demonštráciami v poľskom prístavnom meste Gdansk v roku 1970, ako aj vlnou protikomunistických protestov v Poľsku o desať rokov neskôr, v lete 1980, ktorá vyústila do vzniku hnutia Solidarita.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
