Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Zahraničie

Maďarsko stratilo nárok na financie z EÚ v hodnote jednej miliardy eur

Na snímke predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

Prepadnuté finančné prostriedky vo výške 1,04 miliardy eur sú z programov na podporu štrukturálne slabých oblastí.

Brusel/Budapešť 1. januára (TASR) - Maďarsko pre porušovanie zásad právneho štátu stratilo nárok na finančnú pomoc Európskej únie (EÚ) v hodnote približne jednej miliardy eur, keďže do konca roka 2024 nezaviedlo požadované reformy. TASR správu prevzala z DPA, ktorej to potvrdila hovorkyňa Európskej komisie.

Prepadnuté finančné prostriedky vo výške 1,04 miliardy eur sú z programov na podporu štrukturálne slabých oblastí. Finančné prostriedky boli zmrazené koncom roka 2022, pretože Európska komisia po analýzach dospela k záveru, že Maďarsko nerešpektuje rôzne normy a základné hodnoty EÚ.

Na uvoľnenie finančných prostriedkov by Maďarsko muselo uskutočniť požadované reformy do konca roka 2024. Týkajú sa okrem iného aj zmeny zákonov na predchádzanie konfliktu záujmov a boja proti korupcii. To sa však nestalo.

Vedenie v Budapešti reagovalo na stratu financií nechápavo. "Maďarská vláda splnila všetky podmienky na prístup k zdrojom EÚ," napísal pred prelomom rokov na sociálnej sieti minister pre európske záležitosti János Bóka.

Medzery vo financovaní má vyplniť pôžička z Číny ako plán B. Maďarsko si totiž vlani v apríli v tichosti vzalo pôžičku vo výške jednej miliardy eur od troch čínskych bánk. Verejne známe sa to stalo až v júli, keď Maďarské centrum pre verejný dlh (AKK) zverejnilo niektoré kľúčové údaje. Pôžička je splatná o tri roky. Výška úrokov ani intervaly splácania nie sú známe.

Čína je v Maďarsku veľmi aktívna. Výrobca elektromobilov BYD stavia veľkú továreň v Segedíne a výrobca batériových článkov CATL stavia megatováreň v Debrecíne. Čínske spoločnosti stavajú tiež novú železničnú trať z Budapešti do Srbska. Na výstavbu maďarského úseku si Budapešť zobrala úver takmer 900 miliónov eur od čínskej Exim banky.

Napriek čínskej finančnej pomoci sa Orbán naďalej pokúša o uvoľnenie zmrazených fondov EÚ. Začiatkom decembra pohrozil, že bude vetovať budúci sedemročný rozpočet EÚ, ak Brusel neuvoľní zablokované eurofondy pre Maďarsko. Očakáva sa, že rokovania o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2035 sa začnú v polovici roka 2025.

Nie je to prvýkrát, čo sa Orbán vyhrážal blokovaním centrálnych rozhodnutí EÚ. Na samite európskeho bloku v polovici decembra odmietol súhlasiť s predĺžením sankcií voči Rusku, ktoré vypršia koncom januára.

V decembri 2023 Komisia napriek pretrvávajúcej kritike porušovania zásad právneho štátu v Maďarsku uvoľnila pre krajinu zmrazené finančné prostriedky v hodnote približne desať miliárd eur. Europoslanci to vtedy kritizovali a obvinili predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, že sa nechala vydierať Maďarskom.

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.

- Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime a je možné, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť viac než 6 miliárd kubických metrov (m3) suroviny. Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon.

- V Poľsku od štvrtka (17. 4.) rozšírili zákaz fotografovania na približne 25.000 objektov. Tieto objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky.

- Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania zabitia nenašla známky popravy.

- Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 ľudí vrátane detí, oznámil tamojší úrad pre civilnú obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v nedeľu pozdravili účastníkov veľkonočnej bohoslužby v Kaplnke sv. Juraja na Windsorskom hrade. Bohoslužba je dôležitým termínom v kalendári monarchu ako hlavy anglikánskej cirkvi, informoval Reuters.

- Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

- Británia v nedeľu oznámila, že jej stíhačky tento týždeň vzlietli k ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali nad Baltským morom blízko vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO). Incidenty sa odohrali v utorok a vo štvrtok.

- Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida oznámila, že zabila 70 vojakov pri raziách na dvoch vojenských stanovištiach na severe Beninu.

- Jednu obeť a jedného zraneného si vyžiadal nedeľný izraelský útok na juhu Libanonu, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izrael útok podnikol aj napriek prímeriu, ktoré vládne medzi ním a libanonským militantným hnutím Hizballáh.