Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa Gellérta nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by Csatáryho v roku 1948 v rámci súdneho procesu v Československu odsúdili na smrť.
Autor TASR
Budapešť 25. júla (TASR) – , ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, zrejme nesie zodpovednosť za viac trestných činov, než z koľkých ho podozrieva maďarská prokuratúra. Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii v Budapešti maďarský expert na medzinárodné právo Ádám Gellért.
Cellért je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu "Körösmezö 1941". V Budapešti prezentoval výsledky najnovšieho výskumu maďarských a slovenských archívnych dokumentov týkajúcich sa tejto kauzy.
Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.
Gellért prezentoval viaceré dokumenty, pod ktorými je podpísaný Csatáry s uvedením funkcie veliteľ geta. Pre maďarský denník Magyar Hírlap 97-ročný Csatáry, na ktorého uvalil maďarský súd domácu väzbu, minulý piatok povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o osude židov v gete rozhodovali Nemci.
Podľa Gellérta nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by Csatáryho v roku 1948 v rámci súdneho procesu v Československu odsúdili na smrť. Gellért zdôraznil, že v norimberských procesoch s vojnovými zločincami presadzovala americká strana postoj, podľa ktorého aj vykonanie rozkazu, ktorý povedie k trestnému činu, je trestným činom. Csatáry počas výsluchu na prokuratúre popieral spáchanie trestných činov s odôvodnením, že plnil iba rozkazy a svoje povinnosti.
Viaceré maďarské médiá dnes informovali, že Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike vyjadril v utorok znepokojenie z vývoja tejto kauzy. Apeloval na slovenské orgány, aby sa zasadili o vydanie Csatáryho na Slovensko a aby súd s ním prebehol na území SR. "Csatáry, odsúdený na trest smrti za zločiny počas holokaustu, nebol desiatky rokov vydaný do rúk spravodlivosti," citujú maďarské médiá ÚZŽNO.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie kauzy vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Cellért je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu "Körösmezö 1941". V Budapešti prezentoval výsledky najnovšieho výskumu maďarských a slovenských archívnych dokumentov týkajúcich sa tejto kauzy.
Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.
Gellért prezentoval viaceré dokumenty, pod ktorými je podpísaný Csatáry s uvedením funkcie veliteľ geta. Pre maďarský denník Magyar Hírlap 97-ročný Csatáry, na ktorého uvalil maďarský súd domácu väzbu, minulý piatok povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o osude židov v gete rozhodovali Nemci.
Podľa Gellérta nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by Csatáryho v roku 1948 v rámci súdneho procesu v Československu odsúdili na smrť. Gellért zdôraznil, že v norimberských procesoch s vojnovými zločincami presadzovala americká strana postoj, podľa ktorého aj vykonanie rozkazu, ktorý povedie k trestnému činu, je trestným činom. Csatáry počas výsluchu na prokuratúre popieral spáchanie trestných činov s odôvodnením, že plnil iba rozkazy a svoje povinnosti.
Viaceré maďarské médiá dnes informovali, že Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike vyjadril v utorok znepokojenie z vývoja tejto kauzy. Apeloval na slovenské orgány, aby sa zasadili o vydanie Csatáryho na Slovensko a aby súd s ním prebehol na území SR. "Csatáry, odsúdený na trest smrti za zločiny počas holokaustu, nebol desiatky rokov vydaný do rúk spravodlivosti," citujú maďarské médiá ÚZŽNO.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie kauzy vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
