Na snímke poskytnutej Harvardskou právnickou fakultou je vzácna kópia Magny charty z roku 1300 vo vitríne 15. apríla 2025 na Harvardskej právnickej fakulte v Cambridge, Massachusetts.Foto: TASR/AP
Magna Carta Libertarium (Veľká listina slobôd) bola spísaná v roku 1215. Anglický kráľ Ján I. Bezzemok bol donútený ju podpísať, aby zastavil občiansku vojnu s vplyvnou šľachtou.
Londýn 15. mája (TASR) - Verzia stredovekého anglického dokumentu Magna Carta z roku 1300 vo vlastníctve Právnickej fakulty americkej Harvardovej univerzity je jednou zo siedmich originálnych verzií tejto listiny, ktorá je základom pre texty ústav po celom svete. Prišli na to britskí výskumníci z univerzity King's College London a Východoanglickej univerzity. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Právnickej fakulty Harvardovej univerzity (HLS) založená na začiatku 19. storočia Magnu Cartu zaobstarala v roku 1946 za 27,5 dolára. Pri zohľadnení inflácie by v dnešných cenách stála viac ako 470 dolárov. Podľa britských výskumníkov ide o jeden zo siedmich originálnych dokumentov vydaných anglickým kráľom Eduardom I. v roku 1300.
Magna Carta Libertarium (Veľká listina slobôd) bola spísaná v roku 1215. Anglický kráľ Ján I. Bezzemok bol donútený ju podpísať, aby zastavil občiansku vojnu s vplyvnou šľachtou, ktorá požadovala väčšiu kontrolu nad pôdou a daňami.
Na snímke poskytnutej Harvardským Weissmanovým centrom je zobrazovacia technológia, ktorá pomáha knihovníkom vidieť detaily na vzácnej, vyblednutej kópii Magny Charty z roku 1300 19. marca 2024 v Cambridgei, Massachusetts.Foto: TASR/AP
Išlo o prvý písomný dokument, ktorý obmedzoval výkonnú moc panovníka a udeľoval všetkým „slobodným šľachticom“ – približne desiatim percentám vtedajšej populácie Anglicka – právo na spravodlivosť a spravodlivý súd. Magna Carta je prvým dokumentom, ktorý stanovil, že ani kráľ nestojí nad zákonom. Stala sa základom pre mnohé demokratické ústavy po celom svete vrátane americkej. Súčasťou britskej ústavy sú dodnes tri jej články.
Za vlády Eduarda I. bola vydaná konečná verzia Magna Carty s menšími úpravami oproti pôvodnému textu.
„Je to fantastický objav,“ uviedol David Carpenter, profesor stredovekej histórie na King's College v Londýne. „Harvardská Magna Carta si zaslúži pozornosť. Nie je to len nejaká obyčajná kópia, zafarbená a vyblednutá, ale ide o originál jedného z najvýznamnejších dokumentov svetových ústavných dejín, základného kameňa slobôd, ktoré boli, sú a ešte len budú vybojované,“ dodal.
Z pôvodnej verzie Magna Carty kráľa Jána I. z roku 1215 sa dodnes zachovali štyri listiny. Dve sú uložené v Britskej knižnici v Londýne, jedna v Salisburskej katedrále a jedna vo vlastníctve Lincolnskej katedrály je trvalo vystavená na Lincolnskom hrade. Listina z roku 1300 vo vlastníctve americkej HLS je jediným originálom, ktorý sa nachádza mimo Británie.