< sekcia Zahraničie

Macron kritizoval nasadenie zahraničných bojovníkov v Líbyi

Na archívnej snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Podľa agentúry AFP čelí Turecko obvineniu, že do líbyjskej metropoly Tripolis poslalo stovky sýrskych bojovníkov, aby podporili medzinárodne uznanú vládu premiéra Fájiza Sarrádža.

Berlín 19. januára (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron kritizoval v nedeľu nasadenie zahraničných bojovníkov v Líbyi. Podľa neho takáto intervencia môže zintenzívniť konflikt a vytvoriť nové riziká pre všetkých. Jeho slová zazneli počas medzinárodnej konferencie o Líbyi v Berlíne.

Macron vyjadril "naliehavé obavy z príchodu sýrskych a zahraničných bojovníkov do mesta Tripolis". Zdôraznil, že "toto sa musí skončiť".

Podľa agentúry AFP čelí Turecko obvineniu, že do líbyjskej metropoly Tripolis poslalo stovky sýrskych bojovníkov, aby podporili medzinárodne uznanú vládu premiéra Fájiza Sarrádža.

Rusko zas údajne vyslalo do Líbye žoldnierov, aby poskytli podporu veliteľovi Líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífovi Haftarovi.

Sarrádžovu vládu uznáva OSN. Haftar proti nej bojuje a podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe krajiny.

V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporilo aj NATO. Viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i jeho smrti.

Johnson a Macron hovorili o budúcnosti jadrovej dohody s Teheránom


Britský premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel Macron zopakovali v nedeľu svoje odhodlanie udržať jadrovú dohodu Teheránu so svetovými mocnosťami z roku 2015 a zhodli sa na nutnosti dlhodobého časového rámca. Informovala o tom v nedeľu kancelária britského premiéra so sídlom na Downing Street 10 v Londýne, píše agentúra Reuters.

Johnson a Macron sa stretli a o Iráne hovorili v nedeľu v Berlíne pri príležitosti summitu o riešení konfliktu v Líbyi, ktorý zorganizovala nemecká kancelárka Angela Merkelová.

"Pokiaľ ide o Irán, lídri zopakovali svoj záväzok voči JCPoA (Spoločný komplexný akčný plán) a tiež uznali potrebu vymedziť dlhodobý rámec, ktorý zabráni Iránu získať jadrovú zbraň," uviedol vo vyhlásení hovorca britského premiéra.

V stanovisku Londýna sa ďalej píše, že Johnson a Macron sa dohodli na "dôležitosti deeskalácie a spolupráci s medzinárodnými partnermi pri hľadaní diplomatickej cesty zo súčasného napätia".

Historická jadrová dohoda z roku 2015 zaručovala Iránu uvoľnenie ekonomických sankcií výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. Dvanásť mesiacov po tom, ako sa USA stiahli z dohody, začal Irán porušovať svoje záväzky plynúce z tohto dokumentu, pretože dúfal, že získa ústupky a úľavy od krajín stále uznávajúcich túto dohodu.

Teherán v máji 2019 začal postupne odstupovať od svojich záväzkov súvisiacich so zmluvou. K poslednému, v poradí už piatemu, oslabeniu záväzkov JCPoA došlo 5. januára 2020.

Účastníci konferencie sa dohodli na znení záverečného dokumentu


Účastníci nedeľňajšej medzinárodnej konferencie o Líbyi v Berlíne sa dohodli na znení záverečného dokumentu, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na niekoľko diplomatických zdrojov.

Ako vyplýva z návrhu dokumentu, ktorý má TASS - ako tvrdí - k dispozícii, proces urovnania konfliktu v Líbyi bude rozdelený na šesť častí - prímerie, zbrojné embargo, politický proces, reforma bezpečnostného sektora, hospodárska a finančná reforma, dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv.

Vyzýva tiež na nezasahovanie do ozbrojeného konfliktu v Líbyi a nalieha na Bezpečnostnú radu OSN, aby uvalila sankcie na krajiny, ktoré porušujú zbrojné embargo.