Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 27. september 2026Meniny má Cyprián
< sekcia Zahraničie

Pri útoku džihádistov v Mali zahynuli desiatky vojakov aj Rusi

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jozef Ďurník

Podľa bezpečnostných a miestnych zdrojov útočníci uniesli desiatky malijských vojakov ako rukojemníkov.

Bamako 14. septembra (TASR) - Najmenej 50 vojakov a päť príslušníkov ruskej polovojenskej jednotky Africký zbor (Africa Corps) zahynulo minulý týždeň pri rozsiahlom útoku na vojenský tábor v Mali, uviedli v pondelok tamojšie zdroje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

K útoku na vojenský tábor Dioura, ku ktorému sa prihlásili džihádisti, došlo vo štvrtok. Podľa AFP patrí medzi najsmrteľnejšie útoky, ktorým malijská armáda čelila od začiatku konfliktu, sužujúcom túto západoafrickú krajinu už viac ako desať rokov.

Niektoré zdroje uviedli vyšší počet obetí – od 60 do 80 vojakov – v tábore nachádzajúcom sa v centrálnej oblasti Mopti. Podľa bezpečnostných a miestnych zdrojov útočníci uniesli desiatky malijských vojakov ako rukojemníkov.

Bezpečnostný zdroj v meste Mopti informoval, že „pri útoku zahynulo viac ako 60 vojakov a ďalších približne 60 padlo do zajatia“.

„Džihádisti zaútočili na tábor Dioura a na druhý deň sa vrátili,“ povedal miestny zdroj s tým, že „armáda na miesto nevyslala posily“.

Po tomto útoku džihádistická Skupina na podporu islamu a moslimov (JNIM) na svojich komunikačných kanáloch uviedla, že má „úplnú kontrolu na kasárňami malijskej armády v meste Dioura“.

Armáda v nedeľnom vyhlásení k situácii informovala o „vzdušných operáciách zameraných proti útočníkom v Dioure“ a dodala, že „zneškodnila niekoľko teroristov“ na motorkách, ktorí sa pokúšali skryť v kroví neďaleko mesta.

JNIM a tuaregskí separatisti uskutočnili od apríla sériu útokov zameraných na oslabenie vojenskej junty v Mali, pričom obsadili mesto Kidal na severe krajiny a zabili ministra obrany.

Už od roku 2012 sužuje Mali rozsiahla bezpečnostná kríza, ktorú podnecuje najmä násilie džihádistov napojených na skupiny al-Káidy či Islamského štátu, ako aj zločinecké gangy a ozbrojení separatisti.

Tamojšia vládnuca junta sa dostala k moci po dvoch po sebe nasledujúcich prevratoch v rokoch 2020 a 2021, následne sa odvrátila od bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska a vojensky i politicky sa priblížila k Rusku, konštatuje AFP.