Bamako 26. apríla (TASR) - Povstalecká organizácia malijských Tuarégov v nedeľu oznámila dohodu, ktorá umožňuje malijskej armáde a ruským jednotkám stiahnuť sa z mesta Kidal. Front za oslobodenie Azawádu (FLA) už v sobotu uviedol, že mesto na severe Mali obsadili jeho sily. Informovala o tom agentúra AFP.

Kidal je baštou Tuarégov. V novembri 2023 bol opäť dobytý malijskou armádou za podpory ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Skupina, ktorú kedysi viedol spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Jevgenij Prigožin, je známa svojou účasťou vo vojne na Ukrajine i vo vojnových konfliktoch v Sýrii, Líbyi či Mali.

Po smrti Prigožina nahradila Vagnerovu skupinu nová ruská vojenská jednotka Africký zbor. Podľa expertov má personál z Ruska, Bieloruska a afrických štátov a odhaduje sa, že má približne 2000 bojovníkov.

„Bola dosiahnutá dohoda, ktorá umožňuje armáde a jej spojencom z Afrického zboru opustiť tábor č. 2, kde sa od včera (soboty) skrývali,“ uviedol pre AFP predstaviteľ FLA. Jeden z obyvateľov Kidalu povedal, že v meste videli odchádzať vojenský konvoj a že „ulice nateraz ovládli“ militanti.

Povstalcov z FLA podľa agentúry podporujú džihádistickí bojovníci zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM). Obe organizácie v sobotu oznámili spustenie koordinovaných útokov naprieč Mali vrátane hlavného mesta Bamako. Neskôr povstalci tvrdili, že majú pod kontrolou Kidal obsadili aj pozície v severnej časti regiónu Gao.

Bezpečnostný zdroj citovaný AFP v nedeľu uviedol, že zámerom skupín nebolo obsadiť a ovládnuť mestá, ale uskutočniť koordinované akcie s cieľom aspoň dobyť Kidal, ktorý považuje za pomerne významný symbol.

Malijská armáda uviedla, že k útokom došlo aj na ďalších miestach v krajine. Na sociálnych sieťach hlásili boje vo východnom meste Gao, v Mopti v delte Nigeru a v Kati, ktoré leží severozápadne od Bamaka. V priebehu sobotňajšieho popoludnia však armáda tvrdila, že situáciu má pod kontrolou, pričom bolo „zneškodnených“ niekoľko teroristov a ich zbrane boli zničené.

V nedeľu okrem Kidalu vypukli boje aj v meste Kati, ktoré je baštou vládnucej vojenskej junty neďaleko metropoly Bamako.

Generálny tajomník OSN António Guterres v nedeľu útoky v Mali odsúdil a vyzval na koordinovanú medzinárodnú podporu s cieľom riešiť narastajúcu hrozbu násilného extrémizmu a terorizmu v regióne Sahel.

Od augusta 2020, keď armáda zosadila zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, zažilo Mali dva vojenské prevraty. Tento západoafrický štát od roku 2012 bojuje na severe a v centrálnej časti proti džihádistickému povstaniu skupín napojených na sieť al-Káida a skupinu Islamský štát. Boje sa z Mali rozšírili aj do susedného Nigeru a Burkiny Faso, v ktorých taktiež došlo k prevratom.