Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Kritici vrátane viacerých amerických predstaviteľov Málikímu vyčítajú, že v dôsledku zlej správy krajiny je zodpovedný za rozmach teroristickej skupiny Islamský štát.
Autor TASR
Bagdad 23. februára (TASR) - Kandidát na budúceho irackého premiéra Núrí Málikí v rozhovore pre agentúru AFP vyhlásil, že svojej kandidatúry na post šéfa irackej vlády sa nevzdá napriek námietkam zo strany Spojených štátov. Pred návratom tohto bývalého premiéra do funkcie v januári varoval americký prezident Donald Trump, ktorý naznačil, že v prípade vymenovania Málikího by USA mohli prestať vládu v Bagdade podporovať, informuje TASR.
„Z úcty k mojej krajine, jej suverenite a vôli nemám vôbec v úmysle odstúpiť. Nikto nemá právo rozhodovať o tom, koho môžeme alebo nemôžeme voliť,“ povedal Málikí.
Aliancia šiitských frakcií Koordinačný rámec navrhla po novembrových voľbách do funkcie premiéra Málikího, ktorý irackú vládu viedol v rokoch 2006 až 2014. Jeho nomináciu koncom januára kritizoval Trump, podľa ktorého Málikí presadzuje „šialenú politiku a ideológiu“ a pod jeho vedením sa krajina prepadla do „chudoby a totálneho chaosu“.
Kritici vrátane viacerých amerických predstaviteľov Málikímu vyčítajú, že v dôsledku zlej správy krajiny je zodpovedný za rozmach teroristickej skupiny Islamský štát. Podľa niektorých tiež podnecoval medzináboženské napätie a má blízko k iránskej vláde.
Udržiavanie dobrých vzťahov s USA však napriek sporom označil Málikí za „nevyhnutné pre rozvoj Iraku“ a odmietol, že sa počas jeho pôsobenia zhoršili. Upozornil však, že je potrebné udržiavať vzťahy aj so susedným Iránom, keďže sú „definované spoločnými záujmami“.
V rozhovore pre AFP tiež Málikí deklaroval, že monopol na držbu zbraní v Iraku by mal mať štát. Ide o kľúčovú požiadavku USA a dohoda medzi vládou a ozbrojenými frakciami je podľa nádejného premiéra možná.
„To, čo Amerika chce, nie je nič nové. Sú to naše požiadavky. Chceme, aby zbrane boli v rukách štátu. Chceme centralizované ozbrojené sily. Opakovane sme to hovorili: chceme jednu armádu pod jedným velením, priamo podriadenú štátnej moci,“ povedal. Uzavrieť dohodu s proiránskymi frakciami v Iraku je podľa neho „celkom možné“, ale nemôže sa tak stať „prostredníctvom sily, vojny alebo konfrontácie“
„Z úcty k mojej krajine, jej suverenite a vôli nemám vôbec v úmysle odstúpiť. Nikto nemá právo rozhodovať o tom, koho môžeme alebo nemôžeme voliť,“ povedal Málikí.
Aliancia šiitských frakcií Koordinačný rámec navrhla po novembrových voľbách do funkcie premiéra Málikího, ktorý irackú vládu viedol v rokoch 2006 až 2014. Jeho nomináciu koncom januára kritizoval Trump, podľa ktorého Málikí presadzuje „šialenú politiku a ideológiu“ a pod jeho vedením sa krajina prepadla do „chudoby a totálneho chaosu“.
Kritici vrátane viacerých amerických predstaviteľov Málikímu vyčítajú, že v dôsledku zlej správy krajiny je zodpovedný za rozmach teroristickej skupiny Islamský štát. Podľa niektorých tiež podnecoval medzináboženské napätie a má blízko k iránskej vláde.
Udržiavanie dobrých vzťahov s USA však napriek sporom označil Málikí za „nevyhnutné pre rozvoj Iraku“ a odmietol, že sa počas jeho pôsobenia zhoršili. Upozornil však, že je potrebné udržiavať vzťahy aj so susedným Iránom, keďže sú „definované spoločnými záujmami“.
V rozhovore pre AFP tiež Málikí deklaroval, že monopol na držbu zbraní v Iraku by mal mať štát. Ide o kľúčovú požiadavku USA a dohoda medzi vládou a ozbrojenými frakciami je podľa nádejného premiéra možná.
„To, čo Amerika chce, nie je nič nové. Sú to naše požiadavky. Chceme, aby zbrane boli v rukách štátu. Chceme centralizované ozbrojené sily. Opakovane sme to hovorili: chceme jednu armádu pod jedným velením, priamo podriadenú štátnej moci,“ povedal. Uzavrieť dohodu s proiránskymi frakciami v Iraku je podľa neho „celkom možné“, ale nemôže sa tak stať „prostredníctvom sily, vojny alebo konfrontácie“
