Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Orbán svoje veto na pôžičku aj 20. balík sankcií zdôvodňuje prerušením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko.
Autor TASR
Brusel 19. marca (TASR) - Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko vo štvrtok oznámil, že Kyjev sa ešte nevzdal takzvanej reparačnej pôžičky vo výške 210 miliárd eur, ktorá by bola financovaná zo zmrazených ruských aktív v Európskej únii. Návrh však v decembri stroskotal po tom, ako ju Belgicko rezolútne odmietlo a na svoju stranu získalo aj ďalšie krajiny Únie. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.
„Sme pripravení znovu otvoriť túto diskusiu. Myslím si, že v decembri bol medzičlánok poskytnúť nám pôžičku 90 miliárd eur dobrým signálom podpory pre Ukrajinu, ale najlepší možný signál je určite reparačná pôžička. Je to niečo, čo naozaj potrebujeme,“ povedal Marčenko v rozhovore pre stanicu Euronews. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina považuje za spravodlivé, aby Rusko nieslo náklady za škody spôsobené počas vojny na Ukrajine.
Vyjadril tiež presvedčenie, že Maďarsko „skôr či neskôr“ svoje veto na 90-miliardovú pôžičku zruší. Kyjev by finančné prostriedky potreboval začať čerpať medzi aprílom a májom.
Lídri EÚ sa v decembri namiesto reparačnej pôžičky dohodli na alternatíve v podobe úveru vo výške 90 miliárd eur financovaného zo spoločného dlhu. Slovensko, Česko a Maďarsko sa dohodli na výnimke, s ktorou sa nepripoja k spoločným garanciám ani k splácaniu úrokov. Vyplatenie tejto pôžičky však naďalej blokuje maďarský premiér Viktor Orbán, pričom k dohode nedošlo ani na štvrtkovom summite v Bruseli.
Orbán svoje veto na pôžičku aj 20. balík sankcií zdôvodňuje prerušením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko. Ukrajina tvrdí, že zariadenie bolo poškodené pri ruských útokoch 27. januára a pracuje na jeho oprave. Orbán spolu so slovenským premiérom Robertom Ficom však s odvolaním sa na satelitné snímky tvrdia, že ropovod poškodený nie je, a Kyjev obviňujú z politického vydierania.
Takzvanú reparačnú pôžičku zo zmrazených ruských aktív v objeme 210 miliárd eur podporovali najmä Európska komisia a nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko však tento plán odmietalo pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavali aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta.
Podľa návrhu Európskej komisie by aktíva neboli zhabané – Kyjev by ich splatil, keď by mu Rusko vyplatilo reparácie za škody spôsobené vojnou. Ak by Moskva odmietla, aktíva by zostali zmrazené. Rusko označovalo daný návrh za „krádež“.
„Sme pripravení znovu otvoriť túto diskusiu. Myslím si, že v decembri bol medzičlánok poskytnúť nám pôžičku 90 miliárd eur dobrým signálom podpory pre Ukrajinu, ale najlepší možný signál je určite reparačná pôžička. Je to niečo, čo naozaj potrebujeme,“ povedal Marčenko v rozhovore pre stanicu Euronews. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina považuje za spravodlivé, aby Rusko nieslo náklady za škody spôsobené počas vojny na Ukrajine.
Vyjadril tiež presvedčenie, že Maďarsko „skôr či neskôr“ svoje veto na 90-miliardovú pôžičku zruší. Kyjev by finančné prostriedky potreboval začať čerpať medzi aprílom a májom.
Lídri EÚ sa v decembri namiesto reparačnej pôžičky dohodli na alternatíve v podobe úveru vo výške 90 miliárd eur financovaného zo spoločného dlhu. Slovensko, Česko a Maďarsko sa dohodli na výnimke, s ktorou sa nepripoja k spoločným garanciám ani k splácaniu úrokov. Vyplatenie tejto pôžičky však naďalej blokuje maďarský premiér Viktor Orbán, pričom k dohode nedošlo ani na štvrtkovom summite v Bruseli.
Orbán svoje veto na pôžičku aj 20. balík sankcií zdôvodňuje prerušením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko. Ukrajina tvrdí, že zariadenie bolo poškodené pri ruských útokoch 27. januára a pracuje na jeho oprave. Orbán spolu so slovenským premiérom Robertom Ficom však s odvolaním sa na satelitné snímky tvrdia, že ropovod poškodený nie je, a Kyjev obviňujú z politického vydierania.
Takzvanú reparačnú pôžičku zo zmrazených ruských aktív v objeme 210 miliárd eur podporovali najmä Európska komisia a nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko však tento plán odmietalo pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavali aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta.
Podľa návrhu Európskej komisie by aktíva neboli zhabané – Kyjev by ich splatil, keď by mu Rusko vyplatilo reparácie za škody spôsobené vojnou. Ak by Moskva odmietla, aktíva by zostali zmrazené. Rusko označovalo daný návrh za „krádež“.
