Boston/New York/Londýn/Bratislava 6. marca (TASR) – Marec je už 150 rokov mesiac, keď svet zaznamenáva zásadné míľniky v oblasti telekomunikácií. Túto historickú líniu otvoril dátum 10. marec 1876 v laboratóriu v americkom Bostone. Išlo o udalosť, ktorá navždy zmenila spôsob, akým ľudstvo komunikuje a prekonáva vzdialenosť. Bol to deň, keď Alexander Graham Bell uskutočnil prvý úspešný telefonický hovor v dejinách ľudstva.

O 50 rokov neskôr, 7. marca 1926, sa podarilo prekonať ďalšiu, vtedy nepredstaviteľnú bariéru – uskutočnil sa prvý úspešný transoceánsky rádio-telefónny pokus o spojenie medzi New Yorkom a Londýnom. Obe udalosti sú priami predchodcovia dnešnej modernej éry, v ktorej sa s technológiami komunikuje už ako s partnermi.

Hoci Bellov patent č. 174 465 dnes pôsobí ako historická kuriozita, v marci 1876 predstavoval odvážny inžiniersky experiment, ktorý menil samotnú podstatu ľudskej komunikácie. Základom úspechu bola revolučná zámena zvuku za premenlivý elektrický prúd, čím položil základy modernej akustiky a elektrotechniky. Legendárna veta „Pán Watson, poďte sem, chcem vás vidieť,“ ktorá vôbec ako prvá na svete „prešla cez slúchadlo telefónu“, nebola len technická skúška.

Bol to prvý krok prekonania fyzickej prítomnosti počas rozhovoru. Už v auguste toho istého roku technológia preukázala svoju životaschopnosť na 13-kilometrovom telegrafnom vedení v Ontáriu, čím definitívne potvrdila, že ľudský hlas môže cestovať rýchlosťou elektriny.

Cesta k prepojeniu kontinentov však bola tŕnistá a plná technických výziev, ktoré si vyžadovali sériu inovatívnych riešení. Súdobé technologické obmedzenia spočiatku spôsobovali, že telefóny fungovali iba na vzdialenosť niekoľkých desiatok kilometrov. Po celých Spojených štátoch tak vzniklo približne 200 miest, kde bolo možné telefón použiť, no väčšina z nich sa nachádzala na východnom pobreží. Telefónna sieť bola spočiatku riedka a nespoľahlivá. Hlas sa strácal v rušení, búrky prerušovali rozhovory a signál postupne slabol, až sa rozplynul v šume.

Dôležitým prelomom bol princíp transpozície, ktorý znížil rušenie medzi paralelnými vodičmi a výrazne zlepšil kvalitu hovorov. Aj vďaka nemu sa v roku 1892 podarilo prepojiť New York a Chicago, vzdialené takmer 1150 kilometrov.

V roku 1899 Mihajlo Pupin prišiel s revolučným vynálezom tzv. „pupinových cievok“, ktorý umožnil pridať do siete tisíce kilometrov nového vedenia bez výrazného útlmu signálu. Pupinizácia však na dosiahnutie druhého pobrežia USA ešte stále nestačila. O viac ako desať rokov neskôr (rok 1911) sa z New Yorku dalo maximálne dovolať do Denveru, čo je vzdušnou čiarou približne 2620 kilometrov.

Pre skutočné transkontinentálne spojenie bolo potrebné signál zosilniť ešte viac, a na tento účel poslúžili ďalšie nové súčiastky – triódy. Vychádzali z diód patentovaných v roku 1904 britským fyzikom a vynálezcom Sirom Johnom Ambroseom Flemingom. Kým diódy elektrický prúd usmerňovali, triódy ho navyše aj zosilňovali. Aj vďaka nim sa podarilo dostatočne zosilniť signál natoľko, že z New Yorku putoval vyše 4100 kilometrov až do San Francisca.

Definitívnym víťazstvom nad vzdialenosťou bol 25. január 1915, keď sa konal prvý vzdialený telefonát v USA, ktorého aktérmi bola už známa dvojica. V ten deň Bell volal z New Yorku Watsonovi do San Francisca a opäť zopakoval svoju slávnu vetu: „Pán Watson, poďte sem, chcem vás vidieť.“ Odpoveď však bola iná než pred rokmi: „Trvalo by mi týždeň, kým by som sa k vám dostal,“ odvetil Watson z opačného konca kontinentu. Záznam tohto hovoru sa podarilo uchovať pre budúce generácie a je možné si ho vypočuť.

Práve prekonanie transkontinentálnej „hranice šírenia hlasu“ povzbudilo vynálezcov na zdolanie ďalšej telekomunikačnej méty. A tak o 11 rokov neskôr, dňa 7. marca 1926, sa uskutočnil prvý úspešný transoceánsky rádio-telefónny pokus medzi New Yorkom a Londýnom. Hlas už nebol limitovaný len fyzickým vedením medených drôtov - vďaka rádiovým vlnám dokázal prekonať tisíce kilometrov oceánu.

Bol to technologický triumf, ktorý definitívne prepojil starý a nový kontinent. Hoci bol signál stále náchylný na atmosférické poruchy, tento marcový deň otvoril cestu k budúcemu globálnemu informačnému prepojeniu.

Vynález telefónneho pripojenia sa šíril vo svete pomerne rýchlo a výnimkou nebolo ani územie vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Už v roku 1877, len rok po prvom hovore, sa objavili prvé telefónne linky. Konkrétne sa zaviedli vo viedenských či budapeštianskych súkromných firmách, ktoré si uvedomovali potenciál novej technológie pre obchod a efektívnejšiu komunikáciu. V roku 1882 bola vo vtedajšom Prešporku (súčasná Bratislava) zriadená prvá verejná telefónna ústredňa.

Evolúcia komunikácie však neopustila mesiac marec ani v modernej dobe. Dňa 13. marca 1984 uviedli na trh prvý komerčný mobilný telefón na svete – Motorola DynaTAC 8000X. Kým Bell ľudí „drôtom“ pripútal k stolu, mobilný telefón zase prvýkrát oslobodil človeka od pevnej linky. „Aparát“ umožnil ľuďom komunikovať na cestách, čím odštartoval revolúciu v osobnej komunikačnej mobilite.

Symbolický marcový kruh sa v digitálnej ére otvoril opäť, keď v marci 2015 spustila platforma WhatsApp funkciu hlasových hovorov. Definitívne tým presunula ľudskú konverzáciu z klasických telekomunikačných sietí do prostredia internetových dát. Ak Bell v roku 1876 bojoval za prenos hlasu cez jediný drôt, o 139 rokov neskôr sa tento hlas stal globálnym digitálnym balíkom, dostupným kdekoľvek na planéte v reálnom čase a so šifrovaným súkromím.

O 150 rokov od prvých slov z Bostonu už technológia nerieši len to, ako preniesť hlas. Učí sa mu rozumieť, reagovať naň a dokonca ho napodobňovať. Umelá inteligencia dnes dokáže simulovať rozhovor, prekladať v reálnom čase či generovať syntetický hlas, ktorý je od ľudského takmer nerozoznateľný.



Zdroje: https://ieeexplore.ieee.org/, https://www.wired.com/, https://www.theverge.com/