< sekcia Zahraničie

Martin Bútora: V prípade amerických volieb ide o tesný súboj

Barack Obama a Mitt Romney Foto: TASR/AP Photo

Sociológ a diplomat Martin Bútora, bývalý veľvyslanec SR v Spojených štátoch sa vyjadril k americkým voľbám.

Bratislava/Washington 6. novembra (TASR) - Američania volia dnes prezidenta. Výsledky budú známe najskôr v stredu ráno stredoeurópskeho času. Nie je však ľahké ich odhadnúť: ide totiž o mimoriadne tesný súboj, uviedol pre TASR sociológ a diplomat Martin Bútora, bývalý veľvyslanec SR v Spojených štátoch.

Zatiaľ čo vo väčšine štátov je víťaz vopred jasný - napríklad v Texase je to Mitt Romney, v Kalifornii Barack Obama -, v prinajmenšom ôsmich štátoch (v Colorade, Floride, Ohiu, vo Virgínii, ale aj v Iowe, Nevade, New Hampshire a vo Wisconsine) sú šance oboch kandidátov vyrovnané a v ďalších troch (v Pennsylvánii, Michigane, Severnej Karolíne) sa ešte situácia môže zvrtnúť, upozornil Bútora.

"A práve tam sa rozhodne, kto napokon získa väčšinu z 538 tzv. voliteľov, ktorých počet sa v každom štáte odvodzuje od počtu obyvateľov. Môže sa dokonca stať, že voľby vyhrá kandidát, ktorý síce dostane menej hlasov voličov v celoštátnom meradle, ale získa viac hlasov voliteľov. V roku 2000 takto vyhral voľby George W. Bush, ktorého síce volilo dohromady menej Američanov (Al Gore dostal o vyše pol milióna viac hlasov), získal však väčšinu v kolégiu voliteľov (271 oproti 266 pre Gora; jeden voliteľ sa zdržal hlasovania)," spresnil.

"Nerozhodnuté" štáty pritom podľa neho netvoria jeden celok, viaceré sa od seba líšia, majú inú mieru nezamestnanosti, inú skladbu obyvateľstva, odlišné problémy, iné tradície volebného správania. Všetky však boli vystavené mohutnej predvolebnej kampani. Viacerí ľudia už odvolili; mnohí z nich podporili Obamu, no protikandidát Romney to ešte môže v utorok dohnať.

Dôležití sú i nezávislí voliči

Okrem iného to bude závisieť aj od hlasov tzv. nezávislých voličov, medzi ktorými má dnes prezident Obama slabšiu podporu ako pred štyrmi rokmi, podotkol slovenský diplomat. "Nevie sa však, koľkí z nich prídu voliť. Podpora voličov sa do posledných hodín preskupovala, nakoniec môže rozhodnúť neveľký počet hlasov," dodal.

"Minulú stredu spoločnosť Gallup zverejnila svoj prieskum, ktorý má trochu iný charakter než typické zisťovania o tom, koho budú respondenti voliť. Nepýtali sa ich totiž, koho budú voliť, ale kto podľa nich napokon vyjde z volieb ako víťaz. Ak bola otázka položená takto, 54 percent Američanov očakávalo, že Barack Obama bude znovu zvolený, 34 percent sa domnievalo, že to bude Mitt Romney a 11 percent nevedelo zaujať stanovisko. Spomedzi voličov, ktorí sa identifikovali ako prívrženci republikánov, bolo 71 percent presvedčených, že vyhrá ich kandidát; naopak, medzi stúpencami demokratov 86 percent verilo, že to bude terajší prezident," uviedol Bútora.

Predpovede verzus očakávania

"David Rothschild z Centra pre výskum a aplikovanú štatistiku spoločnosti Microsoft na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a Justin Wolfers, profesor ekonómie a verejnej politiky na Michiganskej univerzite vo svojej štúdii dokazujú, že predpovede o výsledkoch volieb sú spoľahlivejšie, ak sa v nich vychádza nie z toho, koho by respondenti sami volili, ale z toho, aké majú očakávania ohľadne budúceho víťaza."

"Už od 30. rokov minulého storočia, keď sa začali prieskumy verejnej mienky, sa výskumníci pýtali nielen na to, koho by ľudia volili, ale aj na ich predpovede o konečnom výsledku. Spomínaní autori preskúmali rozsiahlu databázu o zisťovaniach uskutočnených v rokoch 1952-2008 a zistili, že v 77 prípadoch, keď sa výsledky líšili (t.j. podľa osobných preferencií by voľby dopadli inak ako podľa očakávaní), prieskumy zamerané na očakávania boli oveľa bližšie skutočnosti: 60 z nich správne určilo budúceho víťaza, zatiaľ čo prieskumy zamerané na osobné preferencie respondentov to správne odhadli iba v 17 prípadoch," dodal Bútora.

"Keď sa potom takouto prizmou pozreli na súčasné prieskumy z dielne piatich agentúr (Gallup, New York Times, Politico, Hartford Courant, ABC) a odhadli výsledok na základe voličských očakávaní, víťazom by sa podľa toho mal stať Barack Obama."

"Iný pohľad, naopak, prinieslo zisťovanie Whita Ayresa, prezidenta North Star Opinion Research, ktorý má blízko k republikánom. Podľa jeho údajov z konca októbra o výsledku môžu rozhodnúť nezávislí voliči, ktorí sa neidentifikujú s ani jedným táborom a vo voľbách hlasujú podľa vlastného uváženia. Pred štyrmi rokmi sa priklonili k Barackovi Obamovi (52 percent v jeho prospech oproti 44 percent, ktorí uprednostňovali Johna McCaina), dnes medzi nimi vedie Mitt Romney, ktorý má pred súčasným prezidentom dokonca až 12-percentný náskok."

"Presun v prospech kandidáta Romneyho bolo možné zaregistrovať aj v oblasti médií: mnohé z lokálnych novín v jednotlivých štátov, ktoré v roku 2008 podporovali Obamu, prešli teraz k podpore jeho protikandidáta," konštatoval bývalý slovenský veľvyslanec v USA. Komentátori podľa neho pripomínajú, že to síce ešte nemusí zásadnejšie ovplyvniť voľby, môže to však odrážať zmenené nálady čitateľov, ktoré redakcie novín pretlmočili do podpory Mitta Romneyho.

Romney sa uchytil

"Kampaň okrem iného vyvrátila skreslené predstavy o tom, že to všetko je iba cirkus a výsledky sú dávno dohodnuté a rozhodnuté. Keď už sa začínalo zdať, že súčasný prezident nadobúda prevahu, prišla prvá debata, v ktorej zažiaril jeho oponent a odrazu všetko bolo inak. Obama v nasledujúcich dvoch debatách podal lepší výkon, ale Romney sa nepochybne 'uchytil'. Obaja sa dopustili prehreškov: Romneyho prichytili pri výroku, že 47 percent ľudí ho nikdy nebude voliť, pretože sú závislí od vlády a odmietajú sa postarať sami o seba; Obamovi sa dostalo kritiky za jeho slová zdôrazňujúce, že úspech nie je iba dielom jednotlivca, svoju firmu nevybudoval sám, ale s pomocou iných vrátane vlády," uviedol Bútora.

"Kampaň bola silne konfrontačná, čo iba odráža súčasnú rozpoltenosť medzi Američanmi. Podľa zistenia z výskumov Pew Research Center je americká spoločnosť dnes väčšmi polarizovaná než kedykoľvek predtým za uplynulých 25 rokov. Nepríjemným znakom kampane, ktorá musela byť unavujúca najmä pre Američanov, bol jej negatívny charakter. Politológ Jacques Rupnik, ktorý ako profesor Harvardskej univerzity kampaň sledoval v Amerike, to zhodnotil slovami: kampaň bola hrozná, debaty boli zaujímavé," dodal.

Obama mal širokú agendu

Úradujúci prezident Barack Obama podľa neho splnil očakávania Američanov počas svojho funkčného obdobia v menšej miere, než sa očakávalo. "Mal priveľmi širokú agendu - nebolo realistické očakávať, že sa mu s ňou podarí preraziť všade. Navyše sa dostavila kríza v nebývalom rozsahu. Celkove to viedlo k sklamaniam rôzneho druhu, pre časť jeho stúpencov stratil charizmu 'prezidenta zmeny', akú sľuboval, stal sa z neho priveľmi 'pragmatický' politik. Týždenník Economist pozitívne hodnotí jeho zásahy do ekonomiky v čase najhlbšej krízy (stimulačný balíček, záchrana automobiliek), čo však už dnes nie je tromfom v kampani," spresnil Bútora.

Problémov, s ktorými sa borí americká spoločnosť, je podľa neho veľa – od ekonomickej krízy (zamestnanosť plus obrovský federálny dlh) cez energetické výzvy (ako zvýšiť energetickú nezávislosť), nedostatky v infraštruktúre, ktoré vidno na každom kroku, problémy v oblasti vzdelávania až po zahraničnopolitické výzvy (odchod z Afganistanu bez toho, aby sa ujal moci Taliban, hrozba nukleárneho Iránu, vzťahy s Čínou a iné).

"Ktokoľvek zvíťazí, bude musieť pre svoje politiky získavať prívržencov aj mimo svojho tábora. Nebude to jednoduché. Ale sympatickou vlastnosťou Američanov vždy bolo, že ak sa im aj niečo nepodarilo, neváhali pokúsiť sa o to znova," uzavrel Bútora.