Oslo/Bratislava 13. októbra (TASR) - Jeden z najvplyvnejších Američanov 20. storočia, bojovník za občianske práva Martin Luther King Jr. sa stal vo veku 35 rokov najmladším laureátom, ktorý získal Nobelovu cenu za mier. V pondelok 14. októbra uplynie od tohto okamihu 60 rokov.

Rok po pochode na Washington, na ktorom odznel v lete roku 1963 jeho nezabudnuteľný prejav "I Have a Dream" (Mám sen), rozhodol nórsky Nobelov výbor 14. októbra 1964 o tom, že Martin Luther King získa Nobelovu cenu za mier. Stal sa jej najmladším mužským laureátom.

Podľa Nobelovho výboru bojovník za práva amerických černochov precestoval v rokoch 1957 - 1968 viac ako šesť miliónov míľ, predniesol vyše 2500 prejavov, viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Väčšinu ním prednesených požiadaviek postupne zakomponovali do amerického právneho poriadku prijatím Zákona o občianskych právach (1964) a Zákona o volebnom práve (1965).

Najmladšou držiteľkou Nobelovej ceny za mier sa stala v roku 2014 v tom čase 17-ročná pakistanská bojovníčka za právo dievčat na vzdelanie Malála Júsufzajová.

Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa neudeľuje vo švédskom Štokholme, ale v nórskom Osle. Počas života Alfreda Nobela, zakladateľa nadácie udeľujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným kráľovstvom v roku 1905.

Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. Po štúdiu sociológie a teológie pôsobil od roku 1954 ako kazateľ baptistickej cirkvi v meste Montgomery v americkom štáte Alabama, kde sa stal iniciátorom nenásilnej taktiky boja proti rasovej segregácii.

Inšpiroval sa filozofiou nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú hlásal indický duchovný vodca Mahátma Gándhí. Začiatkom decembra 1955 sa postavil na čelo prvej veľkej černošskej nenásilnej demonštrácie.

Viedol aj bojkot verejnej dopravy v Montgomery po tom, čo Rosu Parksovú uväznili, pretože odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Aj vďaka tomuto bojkotu došlo k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách, ktoré potvrdil 20. decembra 1956 Najvyšší súd USA.

V roku 1957 sa podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC - Konferencie vedúcich južanských kresťanov), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch.

Svoj legendárny prejav predniesol 28. augusta 1963 počas protestného pochodu, na ktorom demonštranti požadovali odstránenie rasovej diskriminácie a zrovnoprávnenie farebného, najmä černošského obyvateľstva v Spojených štátoch amerických. Išlo o jeden z najväčších pochodov v dejinách USA.

"Mám sen o tom, ako moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby pleti, ale podľa ich charakteru," povedal pred vyše 200.000 zhromaždenými ľuďmi vo Washingtone Martin Luther King, stojac pod sochou Abrahama Lincolna.

Začiatkom apríla 1968 prišiel do Memphisu, kde černošskí zamestnanci štrajkovali za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok. Na vystúpenie sa pripravoval vo svojej hotelovej izbe. Podvečer 4. apríla 1968 vyšiel na balkón, aby pozdravil priateľov. Stihol im ešte zamávať, ale zrazu zaznel smrteľný výstrel.

Atentátnika Jamesa Earla Raya zadržali 8. júna 1968 na letisku Heathrow v Londýne. Odsúdili ho na 99 rokov väzenia, kde aj v roku 1998 zomrel.

Spomienkou na vraždu vodcu boja za práva černošského obyvateľstva v USA a zástancu taktiky nenásilných akcií sa stal Medzinárodný deň bez násilia, ktorý pripadá na 4. apríla.

V USA si osobnosť Martina Luthera Kinga Jr. pripomínajú každoročne v tretí januárový pondelok národným sviatkom. Deň Martina Luthera Kinga (Martin Luther King Jr. Day) sa v Spojených štátoch prvýkrát slávil 20. januára 1986.