< sekcia Zahraničie

Mathernová: Voľby do EP sú dôležité pre funkčnosť inštitúcií

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Podľa Mathernovej by bolo alarmujúce, ak došlo k veľkému nárastu extrémistických síl na pôde europarlamentu.

Brusel 20. mája (TASR) - Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú dôležité aj z pohľadu funkčnosti európskych inštitúcií. Pre TASR to uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre susedskú politiku a rozširovanie.

Podľa Mathernovej by bolo alarmujúce, ak došlo k veľkému nárastu extrémistických síl na pôde europarlamentu.

"Voľby do Európskeho parlamentu sú dôležité, lebo Európa čelí rôznym výzvam a veľkým témam a na to, aby mohla na ne účinne reagovať, aby mohla prijímať legislatívu a nelegislatívne iniciatívy, musí mať funkčné inštitúcie," uviedla s odkazom na tri základné kamene EÚ - Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament. "Ak bude zvolený veľký počet extrémistických strán, ktoré sú proti EÚ, proti jej inštitúciám a ktoré šíria dezinformácie a bludy o Únii, tak znefunkčnia samotný systém," vysvetlila.

Upozornila, že eurovoľby majú v skutočnosti veľký vplyv na ľudí, veď až 95 percent legislatívy, ktorú navrhne Európska komisia, prejde systémom rozhodovania cez EP a Radu EÚ.

Ak by jeden z dvoch uvedených legislatívnych orgánov zostal nefunkčný, tak nebude možné prijímať rozhodnutia dôležité pre všetkých ľudí. V posledných rokoch to boli napríklad smernice o energetickej účinnosti, opatrenia proti klimatickým zmenám či posilňovaní jednotného trhu EÚ.

Európanov v najbližšom období čakajú debaty o sedemročnom rozpočtovom rámci, ktorý pokrýva aj eurofondy a financovanie fungovania EÚ. Na stole sú vážne debaty o klimatických zmenách, ale aj o umelej inteligencii, nástupe robotizácie či nových modeloch obchodovania so svetom.

"Európa môže byť len taká aktívna, aká je funkčnosť jej inštitúcií. Ak sa znefunkčnia, ohrozíme konkurencieschopnosť Európy (v globálnom meradle)," zdôraznila Mathernová.

Eurovoľby sú podľa nej dôležité práve preto, aby sa k rozhodovaniu o vážnych témach, ako sú migrácia či azylová politika, dostal "stred" a nie extrémisti z jednej či druhej strany, antisystémové subjekty, ktoré by sa už od začiatku snažili blokovať debaty na celoeurópskej úrovni.

"Osobne čakám, že to politické spektrum bude ešte viac roztrieštené, ale myslím si, že roztrieštenosť bude platiť aj na tých extrémoch," uviedla Mathernová. Dodala, že nárast extrémizmu zrejme posunie štandardné strany k väčšej súdržnosti.

Zároveň vyjadrila nádej, že sa voličom podarí zúročiť pozitívne proeurópske nálady, o ktorých informoval minuloročný prieskum Eurobarometra, podľa ktorých je EÚ lepšie vnímaná ako predtým za posledných 15 rokov. Môže za to zrejme aj situácia okolo brexitu, keď Európania vidia, v akom chaose sa ocitlo Spojené kráľovstvo, keď sa rozhodlo Úniu opustiť.

"Malo by sa to prejaviť vo voľbách. Ak teda ľudia pôjdu voliť," opísala situáciu a vyjadrila nádej, že tento rok si Slováci opäť neurobia hanbu a nedostanú na poslednú priečku voličskej účasti v eurovoľbách.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.