Attack on Prime Minister
News in English
Novinkou má byť napríklad podávanie mesačných správ o uskutočnených opatreniach v tejto oblasti.
Autor TASR
Brusel 15. júna (TASR) - Stavovské organizácie zastupujúce rozhlasových a televíznych vysielateľov, vydavateľov tlače a novinárov vyzvali v pondelok v súvislosti so snahou bojovať proti dezinformáciám týkajúcim sa choroby COVID-19 Európsku komisiu (EK), aby sa zasadila za "prísnejšie opatrenia" prijímané zo strany internetových platforiem, ako sú Google či Facebook.
Podľa informácií tlačovej agentúry Belga spoločné vyhlásenie podpísala napríklad Európska federácia novinárov (EFJ), Federácia európskych vydavateľov a Asociácia komerčných televízií v Európe (ACT).
Ich výzva nasleduje po tom, ako minulý týždeň v stredu šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová predložili správu o tom, ako bola pandémia nového druhu koronavírusu sprevádzaná kampaňou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
Komisia zároveň predstavila aj nové opatrenia proti dezinformáciám v on-line prostredí, ktoré sa šíria v súvislosti s nákazou ochorenia COVID-19.
Signatári výzvy pre eurokomisiu tvrdia, že sú "znepokojení nárastom dezinformácií na internete", ku ktorému došlo počas zdravotnej krízy. Tieto dezinformácie mali podľa nich "ničivý vplyv na úsilie vyvíjané v oblasti verejného zdravia".
Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý internetové platformy podpísali s Európskou komisiou v roku 2018, sa ukázal ako nedostatočný na to, aby sa zaoberal zdrojom dezinformácií a hnacími silami, ktoré stoja za ich šírením na internete, domnievajú sa signatári.
"Je nevyhnutné mať k dispozícii účinné nástroje na lepšie vyhodnotenie a úspešné riešenie tohto problému," uvádza sa v spoločnom vyhlásení organizácií zastupujúcich médiá, podľa ktorých je EÚ príliš závislá od dobrej vôle veľkých internetových hráčov.
Zástupcovia médií navrhli "oveľa prísnejšie opatrenia". Medzi ne patrí aj režim sankcií, ktorý má zabezpečiť, aby platformy, ktoré podpísali kódex protidezinformačných praktík, konali oveľa smelšie proti šíreniu dezinformácií.
Ide o opatrenia, ktorá by mali "skôr stimulovať, než trestať médiá", čo znamená, že je potrebné zaručiť novinársku slobodu, základné práva a redakčnú slobodu.
Podľa zástupcov médií by sa dialóg s internetovými platformami mal uskutočňovať "štruktúrovanejšie", čo je narážka na to, že v exekutíve Európskej únie sa komunikáciou so spoločnosťami ako Facebook, Google, Twitter či YouTube zaoberá viacero eurokomisárov.
Komisia však minulý týždeň tiež vyzvala veľké internetové platformy, aby urobili viac v boji proti "obrovskej vlne dezinformácií" vyvolanej koronavírusovou pandémiou. Novinkou má byť napríklad podávanie mesačných správ o uskutočnených opatreniach v tejto oblasti.
Jourová spresnila, že pravidelné správy by sa mali týkať charakteru dezinformácií, rozsahu sietí, ktorými sa šíria, ich geopolitického pôvodu a tiež cieľových skupín, na ktoré sú zamerané.
Jourová priznala, že doterajší prístup internetových partnerov Európskej únie je založený na ich dobrej vôli - ako však upozornila, je aj v ich záujme vzbudiť dôveru svojich používateľov a dôraznejšie konať proti dezinformáciám.
Podľa informácií tlačovej agentúry Belga spoločné vyhlásenie podpísala napríklad Európska federácia novinárov (EFJ), Federácia európskych vydavateľov a Asociácia komerčných televízií v Európe (ACT).
Ich výzva nasleduje po tom, ako minulý týždeň v stredu šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová predložili správu o tom, ako bola pandémia nového druhu koronavírusu sprevádzaná kampaňou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
Komisia zároveň predstavila aj nové opatrenia proti dezinformáciám v on-line prostredí, ktoré sa šíria v súvislosti s nákazou ochorenia COVID-19.
Signatári výzvy pre eurokomisiu tvrdia, že sú "znepokojení nárastom dezinformácií na internete", ku ktorému došlo počas zdravotnej krízy. Tieto dezinformácie mali podľa nich "ničivý vplyv na úsilie vyvíjané v oblasti verejného zdravia".
Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý internetové platformy podpísali s Európskou komisiou v roku 2018, sa ukázal ako nedostatočný na to, aby sa zaoberal zdrojom dezinformácií a hnacími silami, ktoré stoja za ich šírením na internete, domnievajú sa signatári.
"Je nevyhnutné mať k dispozícii účinné nástroje na lepšie vyhodnotenie a úspešné riešenie tohto problému," uvádza sa v spoločnom vyhlásení organizácií zastupujúcich médiá, podľa ktorých je EÚ príliš závislá od dobrej vôle veľkých internetových hráčov.
Zástupcovia médií navrhli "oveľa prísnejšie opatrenia". Medzi ne patrí aj režim sankcií, ktorý má zabezpečiť, aby platformy, ktoré podpísali kódex protidezinformačných praktík, konali oveľa smelšie proti šíreniu dezinformácií.
Ide o opatrenia, ktorá by mali "skôr stimulovať, než trestať médiá", čo znamená, že je potrebné zaručiť novinársku slobodu, základné práva a redakčnú slobodu.
Podľa zástupcov médií by sa dialóg s internetovými platformami mal uskutočňovať "štruktúrovanejšie", čo je narážka na to, že v exekutíve Európskej únie sa komunikáciou so spoločnosťami ako Facebook, Google, Twitter či YouTube zaoberá viacero eurokomisárov.
Komisia však minulý týždeň tiež vyzvala veľké internetové platformy, aby urobili viac v boji proti "obrovskej vlne dezinformácií" vyvolanej koronavírusovou pandémiou. Novinkou má byť napríklad podávanie mesačných správ o uskutočnených opatreniach v tejto oblasti.
Jourová spresnila, že pravidelné správy by sa mali týkať charakteru dezinformácií, rozsahu sietí, ktorými sa šíria, ich geopolitického pôvodu a tiež cieľových skupín, na ktoré sú zamerané.
Jourová priznala, že doterajší prístup internetových partnerov Európskej únie je založený na ich dobrej vôli - ako však upozornila, je aj v ich záujme vzbudiť dôveru svojich používateľov a dôraznejšie konať proti dezinformáciám.
