Washington 21. septembra (TASR) - Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa od jeho minuloročného návratu do úradu deportovala viac než 25.000 ľudí do krajín, z ktorých nepochádzajú ani s nimi často nemajú nič spoločné. Umožnili to tajné dohody, ktoré USA uzatvorili s desiatkami tretích štátov. Vyplýva to zo zistení niekoľkomesačného medzinárodného vyšetrovania médií, ktoré koordinovala parížska organizácia Forbidden Stories. Informuje o tom TASR.
Celkom 72 novinárov z 15 krajín v rámci iniciatívy „The Deportation Project“ počas siedmich mesiacov vypočulo viac ako 100 osôb, ktorých sa deportácia dotkla alebo ktoré sa na úsilí Trumpovej vlády o potlačenie nelegálnej migrácii priamo podieľali. Výsledky ich úsilia v pondelok publikovala organizácia Forbidden Stories.
Vyšetrovanie odhalilo, že v období od januára 2025 do konca augusta 2026 bolo z USA vyhostených najmenej 25.447 ľudí, a to na základe dohôd, ktoré Washington uzavrel s 35 „tretími krajinami“. Ide pritom o štáty, ktoré nie sú domovskými krajinami vyhostených migrantov a žiadateľov o azyl a v ktorých často nemajú žiadne väzby.
Prevažná väčšina deportovaných bola poslaná do Mexika, zvyšok sa rozptýlil do ďalších krajín v Latinskej Amerike, Afrike a v oblasti Tichého mora. Novinári zaznamenali a dokázali nezávisle overiť celkom viac ako 100 letov, ktoré prevážali migrantov do 28 rôznych krajín. Tento počet je podľa nich pravdepodobne podhodnotený.
Právnici z oblasti ľudských práv upozorňujú, že Trumpova vláda využíva právnu medzeru. Podľa amerických zákonov je totiž nezákonné ľudí vracať do krajín, kde im hrozí prenasledovanie, a preto ich ministerstvo vnútornej bezpečnosti miesto toho deportuje do tretích krajín. V mnohých prípadoch ich však prijímajúce štáty deportujú späť práve tam, odkiaľ utiekli, napísal denník The Guardian.
Vo svojej správe opisuje napríklad príbeh 32-ročnej ženy z Iránu, ktorá z vlasti utiekla po čom, čo sa zúčastnila na protivládnych protestoch. Po deportácii z USA sa spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi ocitla v Stredoafrickej republike - krajine, o ktorej ani netušila, že existuje. USA tam pritom svojim občanom neodporúčajú cestovať, pretože je to vraj nebezpečné.
„Nikdy mi nepovedali, že ma majú v úmysle deportovať do tejto krajiny. O Afrike neviem vôbec nič,“ povedala Iránka pre denník The Guardian, ktorý ju označuje menom Nika, zámerne zmeneným v zaujme ochrany jej rodiny v Iráne.
Z medzinárodného vyšetrovania navyše vyplynulo, že na uzavretie oných dohôd Trumpova administratíva vyčlenila 410 miliónov dolárov, ktoré majú byť vyplatené priamo prijímajúcim krajinám alebo agentúram Organizácie Spojených národov (OSN). Denník The Washington Post poznamenal, že tieto dohody sa stali ústrednou súčasťou Trumpovej protiimigračnej politiky.
Zatiaľ čo celé toto úsilie vedie vplyvný poradca Bieleho domu a odporca prisťahovalectva Stephen Miller, samotné dohody vyjednáva málo známe oddelenie ministerstva zahraničných vecí s názvom Úrad pre remigráciu, ktoré bolo zriadené v máji 2025. Termín „remigrácia“ podľa denníka The Guardian používa krajná pravica na označenie násilného vyhostenia príslušníkov etnických menšín.
Ľudskoprávne organizácie tvrdia, že dohodami s „tretími krajinami“ sa USA snažia demonštrovať silu, aby odradili migrantov a žiadateľov o azyl od vstupu do krajiny.