MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ich pochod sa konal v období, keď sa v JAR ešte uplatňovala politika apartheidu.
Autor TASR
Soweto/Bratislava 16. júna (TASR) - Medzinárodný deň afrického dieťaťa 16. júna odkazuje na udalosť z roku 1976, od ktorej uplynie tento rok 50 rokov. V Juhoafrickej republike (JAR) v Soweto, ktoré je predmestím Johannesburgu, sa 16. júna 1976 konal pochod prevažne mladých Juhoafričanov protestujúcich proti zlej kvalite vyučovania. Požadovali tiež dodržiavanie práva na vzdelanie vo svojom jazyku.
Ich pochod sa však konal v období, keď sa v JAR ešte uplatňovala politika apartheidu. Proti študentom tak zakročili poriadkové sily, ktoré zabili podľa oficiálnych zdrojov 23 účastníkov protestu, podľa neoficiálnych údajov zomrelo približne 100 ľudí a vyše 1000 utrpelo zranenia.
O 20 rokov neskôr od protestného pochodu prijali v JAR nový školský zákon, ktorý ukončil segregáciu v juhoafrických školách. Zákon zaviedol aj povinné základné vzdelanie pre všetky deti od sedem rokov.
Na pamiatku tohto pochodu iniciovala Organizácia africkej jednoty, ktorá sa v roku 2002 transformovala na Africkú úniu, Medzinárodný deň afrického dieťaťa, resp. Deň afrického dieťaťa. Prvýkrát sa 16. júna pripomínal tento deň v roku 1991 a podporuje ho aj Detský fond Organizácie Spojených národov (OSN) - UNICEF.
Od roku 2002 je hlavným organizátorom tohto medzinárodného dňa Africký výbor expertov pre práva a blaho dieťaťa, ktorý dohliada aj na dodržiavanie Africkej charty práv a blaha dieťaťa (ACRWR). Tú doteraz ratifikovalo viac ako 50 členských štátov. Výbor určuje aj tému pre Medzinárodný deň afrického dieťaťa, ktorú schvaľuje Výkonná rada Africkej únie.
Africký výbor rozhodol, že tohtoročná téma Medzinárodného dňa afrického dieťaťa sa bude týkať zabezpečenia univerzálneho prístupu k vode, sanitácii a hygiene pre každé dieťa v Afrike. Ten je zakotvený aj v ACRWR. Téma upozorňuje na súvislosť medzi prístupom k hygienickým podmienkam a účinným uplatňovaním všetkých práv afrických detí.
Samotná ACRWR v článku 14 (Zdravie a zdravotnícke služby) zaväzuje signatárske štáty zabezpečiť primeranú výživu, pitnú vodu a prístup k hygienickým a sanitárnym službám. Tohtoročná téma sa týka aj vážneho problému šírenia malárie. Podľa Svetovej správy o malárii z roku 2025 sú touto chorobou v Afrike najviac ohrozené deti do piatich rokov. Ich úmrtnosť predstavuje okolo 75 percent.
Afriku zároveň sužujú ozbrojené konflikty či prírodné katastrofy, ktoré postihujú najmä deti. Problémom sú tiež detské manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, alebo diskriminácia na základe pohlavia. Sú viac vystavené násiliu aj pre nedostatok vhodných programov určených pre deti so zdravotným postihnutím, alebo tie, ktoré žijú na ulici či v marginalizovaných a odľahlých oblastiach.
Ich pochod sa však konal v období, keď sa v JAR ešte uplatňovala politika apartheidu. Proti študentom tak zakročili poriadkové sily, ktoré zabili podľa oficiálnych zdrojov 23 účastníkov protestu, podľa neoficiálnych údajov zomrelo približne 100 ľudí a vyše 1000 utrpelo zranenia.
O 20 rokov neskôr od protestného pochodu prijali v JAR nový školský zákon, ktorý ukončil segregáciu v juhoafrických školách. Zákon zaviedol aj povinné základné vzdelanie pre všetky deti od sedem rokov.
Na pamiatku tohto pochodu iniciovala Organizácia africkej jednoty, ktorá sa v roku 2002 transformovala na Africkú úniu, Medzinárodný deň afrického dieťaťa, resp. Deň afrického dieťaťa. Prvýkrát sa 16. júna pripomínal tento deň v roku 1991 a podporuje ho aj Detský fond Organizácie Spojených národov (OSN) - UNICEF.
Od roku 2002 je hlavným organizátorom tohto medzinárodného dňa Africký výbor expertov pre práva a blaho dieťaťa, ktorý dohliada aj na dodržiavanie Africkej charty práv a blaha dieťaťa (ACRWR). Tú doteraz ratifikovalo viac ako 50 členských štátov. Výbor určuje aj tému pre Medzinárodný deň afrického dieťaťa, ktorú schvaľuje Výkonná rada Africkej únie.
Africký výbor rozhodol, že tohtoročná téma Medzinárodného dňa afrického dieťaťa sa bude týkať zabezpečenia univerzálneho prístupu k vode, sanitácii a hygiene pre každé dieťa v Afrike. Ten je zakotvený aj v ACRWR. Téma upozorňuje na súvislosť medzi prístupom k hygienickým podmienkam a účinným uplatňovaním všetkých práv afrických detí.
Samotná ACRWR v článku 14 (Zdravie a zdravotnícke služby) zaväzuje signatárske štáty zabezpečiť primeranú výživu, pitnú vodu a prístup k hygienickým a sanitárnym službám. Tohtoročná téma sa týka aj vážneho problému šírenia malárie. Podľa Svetovej správy o malárii z roku 2025 sú touto chorobou v Afrike najviac ohrozené deti do piatich rokov. Ich úmrtnosť predstavuje okolo 75 percent.
Afriku zároveň sužujú ozbrojené konflikty či prírodné katastrofy, ktoré postihujú najmä deti. Problémom sú tiež detské manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, alebo diskriminácia na základe pohlavia. Sú viac vystavené násiliu aj pre nedostatok vhodných programov určených pre deti so zdravotným postihnutím, alebo tie, ktoré žijú na ulici či v marginalizovaných a odľahlých oblastiach.
