Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 17. júl 2024Meniny má Bohuslav
< sekcia Zahraničie

Medzinárodný deň biodiverzity sa 22. mája pripomína od roku 2000

Ilustračná snímka. Foto: TASR Ján Krošlák

Vyhlásila ho v roku 1993 OSN a je pripomienkou Dohovoru o biologickej diverzite, ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi.

New York/Bratislava 22. mája (TASR) - Biodiverzita znamená rozmanitosť života, pričom podľa Tomáša Derku, vedúceho Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rozlišujeme rozmanitosť na rôznych úrovniach - od genetickej, cez rozmanitosť populácií, druhov, spoločenstiev, až po rozmanitosť ekosystémov.

"Významov biodiverzity je viac, ale najpodstatnejšie sú, že zabezpečuje stabilitu ekosystémov, dáva selekcii možnosť v procese evolúcie vybrať varianty najlepšie adaptované na aktuálne podmienky. Bez rozmanitosti nie je z čoho vyberať, schopnosť adaptácie je výrazne znížená, čo môže viesť k vymieraniu," uviedol pre TASR Derka.

Biodiverzita má podľa neho aj praktický význam, keď napríklad z organizmov extrahujeme látky, využiteľné pri liečení chorôb. Ak však tieto organizmy stratou biodiverzity vymrú, tak sa stratia aj možnosti využitia týchto látok, o ktorých potenciáli podľa Derku nemusíme dnes ešte ani tušiť.

Hlavnou témou tohtoročného Medzinárodného dňa biodiverzity, známeho tiež ako Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti je: "Buďte súčasťou plánu" (Be part of the Plan). Téma vyzýva všetky zainteresované strany na zastavenie straty biodiverzity implementáciou Globálneho rámca pre biodiverzitu Kchun-ming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework), ktorý prijali na 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov (OSN) o biologickej diverzite (COP15) v Montreale v decembri 2022.

Medzinárodný deň biodiverzity od roku 2000 pripadá na 22. máj. Vyhlásila ho v roku 1993 OSN a je pripomienkou Dohovoru o biologickej diverzite, ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi. Dohovor vstúpil do platnosti 29. decembra 1993, keď v sídle OSN uložili ratifikačné listiny v poradí 30. zmluvnej krajiny. Doteraz dohovor ratifikovalo takmer 200 krajín. Slovenská republika sa stala členskou krajinou dohovoru v roku 1994.

Medzinárodný deň biodiverzity sa od roku 1995 pripomínal 29. decembra, ale od roku 2000 pripadá na 22. máj - podľa dátumu prijatia textu dohovoru v Nairobi. Dohovor sa poníma ako praktický nástroj na realizáciu a podporu trvalo udržateľného rozvoja a na zachovanie biodiverzity. Okrem zachovania rastlinných a živočíšnych druhov, mikroorganizmov a ekosystémov sa zameriava aj na človeka, jeho potreby, bezpečné potraviny a možnosti prípravy nových liekov, ako i o pitnú vodu a zdravé ovzdušie.

Podľa Derku na biologickú rozmanitosť mali negatívny vplyv z historického hľadiska rôzne kataklizmy, ktoré spôsobili päť známych masových vymieraní, vedúcich k masívnemu poklesu biodiverzity. V súčasnosti má negatívny vplyv na biodiverzitu predovšetkým činnosť človeka.

"V zásade platí, že najdôležitejšie sú veľkosť ľudskej populácie a spotreba zdrojov na hlavu a od toho sa odvíjajú ďalšie jednotlivosti od znečisťovania prostredia po ničenie biotopov. V súčasnosti je najhoršie práve ničenie, respektíve transformácia, prírodného prostredia na človekom manažované ekosystémy. Zvyšné oblasti pôvodnej prírody sú čím ďalej menšie a fragmentovanejšie, čo vedie k zrýchleniu poklesu biodiverzity," vysvetlil ekológ.

Slovenská republika podľa neho výrazne zaostáva v oblasti ochrany či zachovania biologickej rozmanitosti. "Ja sa zaoberám riečnymi ekosystémami a tam máme stav ekologickej katastrofy. Máme na to veľmi dobré dáta. Viac ako polovica dĺžky vodných tokov je v zlom ekologickom stave, všetky stredne veľké a veľké vodné toky sú na tom veľmi zle. Prejavuje sa to aj tak, že za posledných pár desiatok rokov nám napríklad dramaticky pokleslo množstvo rýb v riekach. Na súši to nie je o nič lepšie. Lesy sme väčšinou zmenili na plantáže na drevo, polia sú chemické púšte, pôda degraduje. Pre celú Európu platí, že divočinu máme zachovanú iba vo veľmi malých fragmentovaných územiach, zvyčajne vysoko v horách," zdôraznil Derka.

Život na Zemi sa s dramatickými poklesmi biodiverzity vo svojej evolučnej histórii vždy dokázal podľa neho vyrovnať. Otázka však je, ako sa s poklesom biodiverzity dokáže vyrovnať ľudstvo. "Nevylučujem žiadnu z možností, od optimistických, že to zvládneme, až po katastrofické dystopické scenáre," uviedol pre TASR Tomáš Derka.