Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Cieľom iniciatívy je upriamiť pozornosť na ukončenie týchto barbarských praktík, ktoré sú považované za jednu z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv na svete.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava/New York 5. februára (TASR) - Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (FGM) pripadá na 6. februára. Jeho tohtoročnou témou je „Smerom k roku 2030: Bez trvalého záväzku a investícií nebude možné skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov“. Organizácia Spojených národov (OSN) ustanovila tento deň prostredníctvom rezolúcie, ktorú prijala v roku 2012. Jeho počiatky ako medzinárodnej výzvy však siahajú už do roku 2003.
Cieľom iniciatívy je upriamiť pozornosť na ukončenie týchto barbarských praktík, ktoré sú považované za jednu z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv na svete.
„Chráňme práva žien a dievčat na celom svete, aby mohli žiť bez násilia a strachu,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zahŕňa mrzačenie ženských pohlavných orgánov všetky zákroky, pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu vonkajších genitálií alebo ich poškodeniu z iných ako zdravotných dôvodov.
FGM vo svete podstúpilo podľa OSN viac než 230 miliónov žien. Každý rok sú tejto praktike podrobené približne štyri milióny dievčat, z toho viac ako dva milióny pred dovŕšením piatich rokov. Do roku 2030 to hrozí podľa odhadov ďalším zhruba 23 miliónom dievčat.
Najviac žien a dievčat, ktoré boli podrobené FGM, žije v Afrike – viac než 144 miliónov, uvádza správa Detského fondu OSN (UNICEF) z roku 2024. Nasledujú Ázia (80 miliónov) a Blízky východ (šesť miliónov). Prieskum sa uskutočnil v 31 krajinách, kde sú takéto praktiky bežné.
V Sierre Leone kleslo percento dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré boli podrobené FGM, za uplynulých 30 rokov z 95 na 61 percent. Výrazný pokles tiež zaznamenali Etiópia, Burkina Faso a Keňa. V Somálsku však bolo FGM podrobených až 99 percent žien, v Guinei 95 percent, v Džibutsku 90 percent a v Mali 89 percent.
Hoci sa vykonávanie takzvanej ženskej obriezky sústreďuje približne v 30 štátoch Afriky a Blízkeho východu, takáto prax predstavuje univerzálny problém, upozorňuje OSN. Pretrváva i v niektorých krajinách Ázie, Latinskej Ameriky, v Austrálii, na Novom Zélande, ako aj v populácii prisťahovalcov žijúcich v západnej Európe.
Podľa vlaňajších odhadov Európskej komisie (EK) žije v Európe viac než pol milióna žien s následkami mrzačenia pohlavných orgánov. Každý rok prichádza do Európy požiadať o azyl najmenej 20.000 žien a dievčat z krajín, kde im to hrozí.
Ženskú obriezku po prvýkrát praktizovali už v starovekom Egypte, čo potvrdili známky stopy na múmiách z doby okolo roku 4000 pred naším letopočtom.
Oveľa väčšiu úlohu ako náboženstvo zohrávajú miestne kultúrne tradície. Obrezanie dievčaťa má často funkciu rituálu a v mnohých spoločenstvách je neobrezaná žena považovaná za nečistú. Bez obriezky potom nemá ani šancu sa vydať a niekedy jej dokonca hrozí vyhnanie z komunity.
Na rozdiel od mužskej obriezky nemá ženská žiadny význam, zdravotný či hygienický. Samotný zákrok sa robieva v nehygienických podmienkach a bez lokálnej anestézy žiletkou či nožom. Spôsobuje fyzickú bolesť a psychický šok, silné krvácanie, problémy s močením, neskôr cysty, infekcie, ako aj komplikácie pri menštruácii, pôrode, prináša i zvýšené riziko úmrtia novorodencov. Môže sa skončiť tiež smrťou obrezaného dievčaťa.
Mnohé krajiny vrátane afrických zakotvili zákaz obriezky žien vo svojich zákonoch a OSN v roku 2012 schválilo rezolúciu proti FGM. Organizácia to doslova považuje za porušovanie ľudských práv, práv detí, práva na zdravie, bezpečnosť a osobnú integritu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a v prípade smrteľných následkov zákroku aj práva na život.
Násilie páchané na deťoch odsudzuje aj Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989. V roku 2021 eurokomisia prijala komplexnú stratégiu Európskej únie v oblasti práv dieťaťa. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známom ako Istanbulský dohovor, sa žiada, aby sa FGM považovalo za trestný čin. EÚ pristúpila k dohovoru v októbri 2023. V máji 2024 EÚ prijala smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.
Cieľom iniciatívy je upriamiť pozornosť na ukončenie týchto barbarských praktík, ktoré sú považované za jednu z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv na svete.
„Chráňme práva žien a dievčat na celom svete, aby mohli žiť bez násilia a strachu,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zahŕňa mrzačenie ženských pohlavných orgánov všetky zákroky, pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu vonkajších genitálií alebo ich poškodeniu z iných ako zdravotných dôvodov.
FGM vo svete podstúpilo podľa OSN viac než 230 miliónov žien. Každý rok sú tejto praktike podrobené približne štyri milióny dievčat, z toho viac ako dva milióny pred dovŕšením piatich rokov. Do roku 2030 to hrozí podľa odhadov ďalším zhruba 23 miliónom dievčat.
Najviac žien a dievčat, ktoré boli podrobené FGM, žije v Afrike – viac než 144 miliónov, uvádza správa Detského fondu OSN (UNICEF) z roku 2024. Nasledujú Ázia (80 miliónov) a Blízky východ (šesť miliónov). Prieskum sa uskutočnil v 31 krajinách, kde sú takéto praktiky bežné.
V Sierre Leone kleslo percento dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré boli podrobené FGM, za uplynulých 30 rokov z 95 na 61 percent. Výrazný pokles tiež zaznamenali Etiópia, Burkina Faso a Keňa. V Somálsku však bolo FGM podrobených až 99 percent žien, v Guinei 95 percent, v Džibutsku 90 percent a v Mali 89 percent.
Hoci sa vykonávanie takzvanej ženskej obriezky sústreďuje približne v 30 štátoch Afriky a Blízkeho východu, takáto prax predstavuje univerzálny problém, upozorňuje OSN. Pretrváva i v niektorých krajinách Ázie, Latinskej Ameriky, v Austrálii, na Novom Zélande, ako aj v populácii prisťahovalcov žijúcich v západnej Európe.
Podľa vlaňajších odhadov Európskej komisie (EK) žije v Európe viac než pol milióna žien s následkami mrzačenia pohlavných orgánov. Každý rok prichádza do Európy požiadať o azyl najmenej 20.000 žien a dievčat z krajín, kde im to hrozí.
Ženskú obriezku po prvýkrát praktizovali už v starovekom Egypte, čo potvrdili známky stopy na múmiách z doby okolo roku 4000 pred naším letopočtom.
Oveľa väčšiu úlohu ako náboženstvo zohrávajú miestne kultúrne tradície. Obrezanie dievčaťa má často funkciu rituálu a v mnohých spoločenstvách je neobrezaná žena považovaná za nečistú. Bez obriezky potom nemá ani šancu sa vydať a niekedy jej dokonca hrozí vyhnanie z komunity.
Na rozdiel od mužskej obriezky nemá ženská žiadny význam, zdravotný či hygienický. Samotný zákrok sa robieva v nehygienických podmienkach a bez lokálnej anestézy žiletkou či nožom. Spôsobuje fyzickú bolesť a psychický šok, silné krvácanie, problémy s močením, neskôr cysty, infekcie, ako aj komplikácie pri menštruácii, pôrode, prináša i zvýšené riziko úmrtia novorodencov. Môže sa skončiť tiež smrťou obrezaného dievčaťa.
Mnohé krajiny vrátane afrických zakotvili zákaz obriezky žien vo svojich zákonoch a OSN v roku 2012 schválilo rezolúciu proti FGM. Organizácia to doslova považuje za porušovanie ľudských práv, práv detí, práva na zdravie, bezpečnosť a osobnú integritu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a v prípade smrteľných následkov zákroku aj práva na život.
Násilie páchané na deťoch odsudzuje aj Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989. V roku 2021 eurokomisia prijala komplexnú stratégiu Európskej únie v oblasti práv dieťaťa. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známom ako Istanbulský dohovor, sa žiada, aby sa FGM považovalo za trestný čin. EÚ pristúpila k dohovoru v októbri 2023. V máji 2024 EÚ prijala smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.
