New York 8. augusta (TASR) - Od roku 1995 si ľudia pripomínajú Medzinárodný deň pôvodného obyvateľstva sveta, ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN). Presný dátum sa stanovil na 9. augusta podľa zasadnutia pracovnej skupiny OSN pre pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa konalo v roku 1982 v Ženeve. Účelom tohto medzinárodného dňa je pripomínať si podporu a ochranu práv pôvodných obyvateľov na celom svete.

V roku 2026 sa tento deň sústreďuje okolo témy „Pocta pôvodným pôrodným asistentkám: Ochrana života a zdravia“. Uctenie si pôrodných asistentiek z radov pôvodného obyvateľstva ponúka príležitosť uznať ich úlohu pri ochrane života v domorodých systémoch. OSN dáva dôraz na systémy prepájajúce územie, duchovný život, komunity, v ktorých pôrodné asistentky postupne rozvíjali a odovzdávali poznatky z generácie na generáciu, čím posilnili kultúrnu identitu a zabezpečili kontinuitu života pôvodných národov napriek prekážkam a diskriminácii.

OSN vyzýva na posilnenie medzinárodnej spolupráce pri riešení problémov, ktorým čelia domorodí ľudia napríklad v otázke ľudských práv, životného prostredia, vzdelávania a zdravotníctva.

Vlani sa medzinárodný deň venoval téme: „Pôvodné obyvateľstvo a umelá inteligencia (AI): Ochrana práv, formovanie budúcnosti“. OSN upozorňovala, že AI pretvára svet bezprecedentnou rýchlosťou a hoci ponúka obrovský potenciál, prináša aj významné riziká, najmä pre pôvodné obyvateľstvo.

Okrem každoročných tém organizácia vyhlásila roky 2022 až 2032 za desaťročie domorodých jazykov, keďže ich strata znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry národa. Účelom je upozorniť na vymierajúce jazyky, pretože väčšina z nich sa nevyučuje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnosť.

Domorodí obyvatelia reprezentujú približne 5000 kultúr, no napriek rozmanitosti väčšinu spájajú isté črty. OSN vyzdvihuje predovšetkým pevné puto k pôvodným územiam a prostrediu, v ktorom žili už ich dávni predkovia, ako aj vôľu zachovať si spôsob organizácie vlastného spoločenstva či ekonomické, spoločenské a kultúrne hodnoty.

Približne 200 skupín domorodého obyvateľstva žije v súčasnosti v dobrovoľnej izolácii v odľahlých lesoch bohatých na prírodné zdroje v Bolívii, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Indii, Indonézii, Papue-Novej Guinei, Peru a vo Venezuele. Tieto národy sú závislé od svojho ekologického prostredia. Akékoľvek zmeny v ich prirodzenom prostredí môžu ohroziť prežitie jednotlivých členov, ale aj skupín ako celku. Napriek ich právu na autonómiu, ktoré je zakotvené v Deklarácii OSN, rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, turizmu a prírodných zdrojov na týchto územiach vedie k odlesňovaniu pralesov, narúšaniu ich spôsobu života a ničeniu prostredia, ktoré si po generácie chránili.

Pre domorodé obyvateľstvo žijúce v dobrovoľnej izolácii je ďalšou z najvážnejších hrozieb vonkajšieho kontaktu vystavenie sa chorobám. Domorodci nemajú imunologickú obranyschopnosť voči pomerne bežným ochoreniam. Vynútený kontakt s vonkajším svetom môže viesť k ničivým následkom, varuje OSN.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta vyše 470 miliónov pôvodných obyvateľov s vlastnými jedinečnými tradíciami i spôsobom organizácie. Predstavujú menej ako šesť percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších obyvateľov planéty.

„Pôvodné obyvateľstvo je dedičom a nositeľom jedinečných kultúr a osobitých spôsobov vzťahu k ľuďom a životnému prostrediu. Zachovalo si sociálne, kultúrne, hospodárske a politické charakteristiky, ktoré sa odlišujú od väčšinových spoločností, v ktorých žije. Napriek kultúrnym rozdielom čelia pôvodné národy na celom svete podobným problémom súvisiacim s ochranou svojich práv ako osobitných národov,“ uviedla OSN.

„Pôvodné národy sa už celé roky usilujú získať uznanie svojej identity, spôsobu života a práva na tradičné územia, teritóriá a prírodné zdroje. Napriek tomu boli ich práva v priebehu dejín opakovane porušované. Pôvodné obyvateľstvo dnes patrí pravdepodobne medzi najviac znevýhodnené a najzraniteľnejšie skupiny ľudí na svete. Medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti uznáva, že na ochranu ich práv a zachovanie ich osobitých kultúr a spôsobu života sú potrebné osobitné opatrenia,“ skonštatovala OSN.