
Toto posolstvo nadobúda silnejší výraz v súčasnosti, keď okrem vojny Ruska proti Ukrajine zúria ozbrojené konflikty aj v Pásme Gazy, na Blízkom východe či na africkom kontinente.
Autor TASR
Bratislava/New York 15. mája (TASR) - Medzinárodný deň spolužitia v mieri pripadá na 16. mája. Vyhlásilo ho Valné zhromaždenie Organizácie Spojných národov (VZ OSN) v roku 2017. Jeho cieľom je podporovať trvalý mier, solidaritu a harmóniu medzi ľuďmi. Tohtoročné motto znie „Žiť spolu v mieri: budovanie dôvery prostredníctvom dialógu, začleňovania a zmierovania“.
Toto posolstvo nadobúda silnejší výraz v súčasnosti, keď okrem vojny Ruska proti Ukrajine zúria ozbrojené konflikty aj v Pásme Gazy, na Blízkom východe či na africkom kontinente.
Po druhej svetovej vojne vznikla OSN s cieľom ochrániť budúce generácie pred hrôzami vojny na základe dodržiavania ľudských práv a základných slobôd bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum mieru v Osle (PRIO) svet v roku 2024 zaznamenal najvyšší počet ozbrojených konfliktov od roku 1949. Prebiehalo vtedy 61 konfliktov v 36 krajinách, pričom niektoré zažili niekoľko konfliktov súčasne.
„Dnešný svet je oveľa násilnejší a oveľa fragmentovanejší ako pred desiatimi rokmi,“ povedala hlavná autorka štúdie Siri Aasová Rustadová, ktorá sa zaoberá trendmi v ozbrojených konfliktoch od roku 1946. Najviac spustošený kontinent vojenskými konfliktmi je Afrika, nasleduje Ázia, Blízky východ, Európa a Amerika. Najväčší počet obetí si vyžiadala vojna na Ukrajine, konflikty v Pásme Gazy a v regióne Tigraj v Etiópii.
Konflikty a násilie minulý rok vyhnali z domova v rámci vlastných krajín po prvý raz viac ľudí ako prírodné katastrofy. Vyplýva to z výročnej správy Monitorovacieho centra pre vnútorné vysídlenie (IDMC). Centrum registruje za rok 2025 celkovo 32,2 milióna vysídlení v dôsledku konfliktov a násilia, čo je o 60 percent viac ako v roku 2024. Takmer dve tretiny sa týkajú Iránu a Konžskej demokratickej republiky. Prírodné pohromy, ako sú záplavy a silné cyklóny, zapríčinili 29,9 milióna vysídlení, o 35 percent menej než rok predtým. Tieto čísla nezodpovedajú počtu postihnutých ľudí, pretože jeden človek môže byť vysídlený v priebehu roka aj viackrát.
Generálny tajomník Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland kritizoval „celosvetové zlyhanie pri prevencii konfliktov a základnej ochrane civilného obyvateľstva“.
Detský fond OSN (UNICEF) odsúdil následky „eskalujúcich“ vojenských operácií Izraela na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa hovorcu UNICEF Jamesa Eldera tu bolo od začiatku roka 2025 zabitých 70 palestínskych detí. „Deti platia neznesiteľnú daň za eskalujúce vojenské operácie a útoky na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema,“ vyhlásil Elder. Zároveň tam výrazne pribúdajú zátarasy a obmedzenia, čo znamená, že palestínske deti „sú odrezané od prístupu do škôl, nemocníc a k ďalším základným službám“.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyjadrila v dôsledku vojenského konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom hlboké znepokojenie nad osudom pamiatok na zozname Svetového dedičstva na Blízkom východe. Z celkového počtu 29 pamiatok v Iráne boli podľa UNESCO od začiatku vojny (28. februára 2026) poškodené štyri.
Organizácia vyzvala strany konfliktu, aby chránili výnimočné kultúrne pamiatky v regióne. Obavy prichádzajú najmä v reakcii na poškodenie Golestánskeho paláca v centre Teheránu, ktorý bol často porovnávaný s francúzskym Versailles, ako aj mešity a paláca v Isfaháne. Toto mesto bolo jedným z najdôležitejších bodov na obchodnej Hodvábnej ceste v Strednej Ázii. Tamojšiu mešitu Masdžed-e Džámeh postavili pred vyše 1000 rokmi.
Medzinárodný deň spolužitia v mieri nastavuje globálnej spoločnosti zrkadlo a naliehavo pripomína, že stabilita sveta nestojí na zbraniach, ale na tolerancii a otvorenom dialógu. V dobe rastúcich geopolitických konfliktov a polarizácie spoločnosti sa tento sviatok stáva kľúčovým apelom na lídrov i bežných občanov, aby premenili rétoriku mieru na konkrétne činy. Budúcnosť ľudstva totiž závisí od schopnosti prijať inakosť nie ako hrozbu, ale ako základný stavebný kameň globálnej koexistencie. Téme mieru sa venuje aj Medzinárodný deň mieru (21. september) alebo Medzinárodný deň mierového spolužitia (28. január).
Zdroje: www.unesco.sk, www.unesco.org, www.unicef.org, www.unis.vienna.org, DPA, AFP, Reuters
Toto posolstvo nadobúda silnejší výraz v súčasnosti, keď okrem vojny Ruska proti Ukrajine zúria ozbrojené konflikty aj v Pásme Gazy, na Blízkom východe či na africkom kontinente.
Po druhej svetovej vojne vznikla OSN s cieľom ochrániť budúce generácie pred hrôzami vojny na základe dodržiavania ľudských práv a základných slobôd bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum mieru v Osle (PRIO) svet v roku 2024 zaznamenal najvyšší počet ozbrojených konfliktov od roku 1949. Prebiehalo vtedy 61 konfliktov v 36 krajinách, pričom niektoré zažili niekoľko konfliktov súčasne.
„Dnešný svet je oveľa násilnejší a oveľa fragmentovanejší ako pred desiatimi rokmi,“ povedala hlavná autorka štúdie Siri Aasová Rustadová, ktorá sa zaoberá trendmi v ozbrojených konfliktoch od roku 1946. Najviac spustošený kontinent vojenskými konfliktmi je Afrika, nasleduje Ázia, Blízky východ, Európa a Amerika. Najväčší počet obetí si vyžiadala vojna na Ukrajine, konflikty v Pásme Gazy a v regióne Tigraj v Etiópii.
Konflikty a násilie minulý rok vyhnali z domova v rámci vlastných krajín po prvý raz viac ľudí ako prírodné katastrofy. Vyplýva to z výročnej správy Monitorovacieho centra pre vnútorné vysídlenie (IDMC). Centrum registruje za rok 2025 celkovo 32,2 milióna vysídlení v dôsledku konfliktov a násilia, čo je o 60 percent viac ako v roku 2024. Takmer dve tretiny sa týkajú Iránu a Konžskej demokratickej republiky. Prírodné pohromy, ako sú záplavy a silné cyklóny, zapríčinili 29,9 milióna vysídlení, o 35 percent menej než rok predtým. Tieto čísla nezodpovedajú počtu postihnutých ľudí, pretože jeden človek môže byť vysídlený v priebehu roka aj viackrát.
Generálny tajomník Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland kritizoval „celosvetové zlyhanie pri prevencii konfliktov a základnej ochrane civilného obyvateľstva“.
Detský fond OSN (UNICEF) odsúdil následky „eskalujúcich“ vojenských operácií Izraela na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa hovorcu UNICEF Jamesa Eldera tu bolo od začiatku roka 2025 zabitých 70 palestínskych detí. „Deti platia neznesiteľnú daň za eskalujúce vojenské operácie a útoky na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema,“ vyhlásil Elder. Zároveň tam výrazne pribúdajú zátarasy a obmedzenia, čo znamená, že palestínske deti „sú odrezané od prístupu do škôl, nemocníc a k ďalším základným službám“.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyjadrila v dôsledku vojenského konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom hlboké znepokojenie nad osudom pamiatok na zozname Svetového dedičstva na Blízkom východe. Z celkového počtu 29 pamiatok v Iráne boli podľa UNESCO od začiatku vojny (28. februára 2026) poškodené štyri.
Organizácia vyzvala strany konfliktu, aby chránili výnimočné kultúrne pamiatky v regióne. Obavy prichádzajú najmä v reakcii na poškodenie Golestánskeho paláca v centre Teheránu, ktorý bol často porovnávaný s francúzskym Versailles, ako aj mešity a paláca v Isfaháne. Toto mesto bolo jedným z najdôležitejších bodov na obchodnej Hodvábnej ceste v Strednej Ázii. Tamojšiu mešitu Masdžed-e Džámeh postavili pred vyše 1000 rokmi.
Medzinárodný deň spolužitia v mieri nastavuje globálnej spoločnosti zrkadlo a naliehavo pripomína, že stabilita sveta nestojí na zbraniach, ale na tolerancii a otvorenom dialógu. V dobe rastúcich geopolitických konfliktov a polarizácie spoločnosti sa tento sviatok stáva kľúčovým apelom na lídrov i bežných občanov, aby premenili rétoriku mieru na konkrétne činy. Budúcnosť ľudstva totiž závisí od schopnosti prijať inakosť nie ako hrozbu, ale ako základný stavebný kameň globálnej koexistencie. Téme mieru sa venuje aj Medzinárodný deň mieru (21. september) alebo Medzinárodný deň mierového spolužitia (28. január).
Zdroje: www.unesco.sk, www.unesco.org, www.unicef.org, www.unis.vienna.org, DPA, AFP, Reuters




