Berlín 23. septembra (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová už po víťazstve v nedeľňajších parlamentných voľbách kontaktovala opozičných sociálnych demokratov ohľadne možnosti budúcej koaličnej spolupráce. Nevylúčila však ani rozhovory s ďalšími potenciálnymi partnermi.
"My, konzervatívci, máme jasný mandát vytvoriť vládu a Nemecko potrebuje stabilnú vládu, takže tohto mandátu sa zhostíme," konštatovala podľa agentúry Reuters Merkelová po stretnutí s predstaviteľmi svojej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU).
Vyjadrila pritom pripravenosť na rozhovory a skonštatovala, že už v tomto smere nadviazala počiatočný kontakt s predsedom Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Sigmarom Gabrielom. Sociálni demokrati ale o svojom ďalšom postupe rozhodnú až na piatkovom stretnutí straníckeho vedenia.
Merkelová tiež avizovala, že v ďalšom funkčnom období v úrade kancelárky nemá v úmysle meniť svoju politiku voči Európskej únii a eurozóne.
"Volebný výsledok bol veľmi silným mandátom od voličov na uplatňovanie zodpovednosti v nemeckých záujmoch v Európe a vo svete a tiež silným mandátom pre zjednotenú Európu," uviedla Merkelová.
EÚ sa podľa nej musí naučiť prezentovať vo svete ako jeden celok, pokračovať v reformnom procese a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť.
Merkelovej konzervatívny blok získal v nedeľňajších voľbách najviac kresiel v Spolkovom sneme, nepodarilo sa mu však zaistiť si väčšinu kresiel.
Doterajší stredopravý spojenec bloku, Slobodná demokratická strana (FDP), neprekročila hranicu zvoliteľnosti. Kancelárka bude preto musieť hľadať nového koaličného partnera; pozorovatelia považujú za najpravdepodobnejšiu možnosť vytvorenie veľkej koalície s SPD.
Ľavica by chcela do vlády, avšak zrejme si ešte bude musieť počkať
Šéf nemeckej strany Die Linke Oskar Lafontaine (vpravo) a šéf parlamentnej frakcie tejto strany Gregor Gysi na TK v Berlíne Foto: TASR/APNemecká opozičná strana Ľavica (Die Linke) sa pri hodnotení výsledkov nedeľňajších parlamentných volieb v spolkovej republike ocitla vo veľmi zvláštnom postavení. Na jednej strane stratila viac ako tri percentá voličov a o takmer 1,5 percenta zaostala za vlastným volebným cieľom - ziskom desiatich percent. Na strane druhej sa však stala treťou najsilnejšou parlamentnou stranou s tým, že jej volebný líder Gregor Gysi by sa v prípade veľkej koalície CDU/CSU a SPD stal aj lídrom nemeckej opozície.
V duchu týchto skutočnosti sa niesli aj dnešné reakcie predstaviteľov Ľavice na volebné výsledky, vyplýva z informácií tlačovej agentúry DPA.
Gregor Gysi hovoril napriek najhoršiemu volebnému výsledku strany od roku 2002 (keď sa ešte o priazeň voličov uchádzal jeden z jej predchodcov, postkomunistická Strana demokratického socializmu) o "historickej udalosti" pre Ľavicu v pozitívnom slova zmysle.
V duchu toho sa Ľavica nechce zmieriť s opozičnou úlohou tvrdiac, že spoločne s SPD a Zelenými disponuje majoritou v Spolkovom sneme, a to napriek tomu, že tak pred samotnými voľbami, ako aj po nich sa vedúce osobnosti SPD i Zelených opakovane nechali počuť, že o spolupráci s Ľavicou neuvažujú, že pre nich nie je možným partnerom do koalície.
Zmysel pre politickú realitu však káže čosi iného a tak sa vedenie Ľavice chce aj podľa dnešných vyjadrení sústrediť na to, aby sa prípadná červeno-červeno-zelená koalícia stala po ďalších voľbách reálnou alternatívou pri úvahách o vytvorení novej spolkovej vlády.
Gregor Gysi musí mať dnes dobrý pocit z toho, že nebol jediným ľavicovým politikom, ktorý sa vyjadril, že "k zabuchnutiu dverí" pred Ľavicou došlo v týchto voľbách vôbec naposledy. Aj z ľavého krídla SPD totiž zaznelo, že sociálni demokrati nesmú v budúcnosti hovoriť "s tými alebo onými nie".
Grékov víťazstvo Merkelovej nepotešilo
Výsledok nemeckých parlamentných volieb, v ktorých opäť zvíťazila strana kancelárky Angely Merkelovej, Grékov nepotešil. Kancelárka je totiž zástancom tvrdých úsporných opatrení a podarilo sa jej presadiť sprísnenie rozpočtovej disciplíny v celej eurozóne, konštatujú britský portál BBC a agentúra Sinchua.
Podľa najnovších prieskumov zhruba polovica Grékov je presvedčená, že víťazstvo Merkelovej bude mať negatívny vplyv na ich životy. Nemeckej kancelárke pripisujú hlavnú vinu za tvrdé škrty vo výdavkoch, ktoré musí grécka vláda zavádzať od roku 2010, keď požiadala o prvý záchranný úver. Výsledkom je obrovská nezamestnanosť, ktorá už prekročila hranicu 27 %. A aj za to môže podľa mnohých Grékov práve Merkelová.
"Takmer nikoho tu nepotešili vyhliadky na ďalšie štyri roky vlády kancelárky Merkelovej," uviedol aténsky korešpondent BBC Mark Lowen. "Stala sa symbolom nenávidených rozpočtových škrtov," dodal.
Denník Kathimerini pripomína, že vďaka dobrému stavu nemeckej ekonomiky mohla Merkelová presadzovať "odvážnejšiu" európsku politiku. Noviny sa domnievajú, že sa teraz sústredí na urýchlenie vzniku bankovej únie a tesnejšiu integráciu eurozóny.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Grécko bude potrebovať ďalší, v poradí už tretí záchranný balík. S rokovaniami o výške a podmienkach pomoci sa pritom čakalo na výsledky nemeckých volieb.
Grécka vláda tvrdí, že zadlžená krajina už nemá priestor na ďalšie škrty vo výdavkoch a potrebuje zmierniť podmienky predchádzajúcich úverov, teda znížiť úroky z pôžičiek a predĺžiť termín ich splatnosti, aby sa ekonomika mohla konečne postaviť na nohy. Niektorí Gréci dúfajú, že Merkelová prizve do koalície sociálnych demokratov na čele s Peerom Steinbrückom, ktorý opakovane kritizoval zavádzanie tvrdých úsporných opatrení v Grécku a namiesto nich presadzoval podporu hospodárskeho rastu. Ale Mark Lowen v tejto súvislosti Grékov upozornil, že by nemali očakávať výraznú zmenu nemeckej politiky a pripomenul im, že práve tvrdý postup počas krízy v eurozóne priniesol Merkelovej víťazstvo vo voľbách.
