Quantcast
< sekcia Zahraničie

Merkelová: Putin možno čakal s útokom, kým už nebudem kancelárkou

Merkelová a Scholz.. Foto: TASR/AP

Hoci Merkelová tvrdo odsúdila ruskú agresívnu ofenzívu na Ukrajine, takisto konštatovala, že nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by vojne zabránila.

Berlín 17. júna (TASR) - Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že šéf Kremľa Vladimir Putin možno čakal s vpádom na Ukrajinu dovtedy, kým už ona nebude stáť na čele vlády v Berlíne. Uviedla to v rozhovore pre stanicu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), z ktorého v piatok citovala agentúra DPA.

"Mohol k tomu prispieť môj odchod (z funkcie), alebo napríklad aj (prezidentské) voľby vo Francúzsku, stiahnutie vojsk (NATO) z Afganistanu a viaznuca realizácia minských dohovorov" o urovnaní konfliktu v Donbase, povedala Merkelová.

Bývalá konzervatívna kancelárka, ktorú vlani v decembri nahradil sociálny demokrat Olaf Scholz, takisto priznala, že ku koncu jej funkčného obdobia sa jej vplyv na Putina oslaboval. "Bolo jasné, že už dlho nebudem v úrade a teda musím jednoducho skonštatovať, že rôzne pokusy za posledný rok (môjho úradovania) už nič neovplyvnili," povedala.

Merkelová pripomenula, že Putin už ku koncu jej vlády nebol ani ochotný zúčastniť sa na summite v rámci takzvaného normandského formátu pozostávajúceho zo zástupcov Nemecka, Ruska, Ukrajiny a Francúzska. Ako dodala, okrem tohto formátu sa jej nepodarilo "vytvoriť iný formát rokovaní o európskom bezpečnostnom poriadku".

Na otázku, či by bola ochotná pôsobiť ako sprostredkovateľka riešenia v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom, Merkelová podotkla, že v aktuálnej situácii nad tým neuvažuje.

Merkelová poskytla prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky začiatkom júna, keď sa zhovárala s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom. Skutočnosť, že v rozhovore, ktorý naživo odvysielala verejnoprávna televízna stanica Phoenix, obhajovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia, sa však stretla s ostrou kritikou.

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk odsúdil dlhoročný postoj Berlína, čo sa týka odmietania posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, ako aj "bezohľadné presadzovanie" plynovodu Nord Stream 2 až do začiatku súčasnej vojny. Tieto skutočnosti podľa neho "povzbudzovali Putina", aby podnikol rozsiahly útok na Ukrajinu.

Hoci Merkelová tvrdo odsúdila ruskú agresívnu ofenzívu na Ukrajine, takisto konštatovala, že nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by vojne zabránila.