Na archívnej snímke nemecká kancelárka Angela Merkelová 25. marca 2021.Foto: TASR/AP
Členov PZ RE osloví aj prezidentka Moldavska Maia Sanduová, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Brusel/Štrasburg 12. apríla (TASR) - Tohoročné jarné plenárne zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) bude v takzvanom hybridnom formáte, keď fyzická prítomnosť poslancov bude doplnená online vystúpeniami viacerých európskych politikov, uviedla v pondelok Rada Európy (RE) v správe pre médiá.
Pri príležitosti nemeckého predsedníctva vo Výbore ministrov RE na jarnom zasadnutí PZ RE, ktoré sa uskutoční v dňoch 19. až 22. apríla, vystúpi nemecká kancelárka Angela Merkelová a spolkový minister pre Európu Michael Roth.
Členov PZ RE osloví aj prezidentka Moldavska Maia Sanduová, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Komisárka RE pre ľudské práva Dunja Mijatovičová pri tejto príležitosti predstaví výročnú správu o stave ľudských práv v Európe za rok 2020 a PZ RE udelí Cenu Václava Havla za ľudské práva. Na archívnej snímke komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.Foto: TASR/AP
Cena Václava Havla je odmenou pre osobnosti, ktoré sa v rámci občianskej spoločnosti angažujú v oblasti ochrany ľudských práv v Európe i mimo nej a za rok 2020 ju môže získať Ludžajn Hazlúlová zo Saudskej Arábie, mníšky budhistického rádu Drukpa z Nepálu alebo Julienne Lusengeová z Konžskej demokratickej republiky.
Program jarnej plenárky PZ RE môže byť doplnený o "urgentné" rokovania týkajúce sa zatknutia a uväznenia ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a fungovania demokratických inštitúcií v Turecku.
Medzi hlavné témy jarných rokovaní členov PZ RE patrí diskusia o strategických prioritách Rady Európy a tiež otázka porušovania ľudských práv a potreba volebnej reformy v Bielorusku. Ďalšími témami sú aktivity OECD v oblasti zdaňovania digitálnych spoločností, diskriminácia osôb liečených na chronické a dlhodobé choroby, dialóg s Čiernou Horou, ochrana národnostných menšín v Európe a tiež európska politika o diaspóre.