MS v hokeji 2026
Všetky správy
Merkelová viedla nemeckú spolkovú vládu v rokoch 2005 – 2021 a po odchode z funkcie čelila kritike, že bola voči Rusku príliš mierna a Nemecko urobila závislým od ruských energetických surovín.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Berlín 18. mája (TASR) – Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok uviedla, že Európa by mala vyvinúť väčšie diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine. Udržiavanie kontaktov s Moskvou by podľa nej nemalo byť ponechané len na amerického prezidenta Donalda Trumpa, informuje TASR podľa správ agentúry AFP a servera Politico.
„Myslím si, že vojenská podpora, ktorú sme dosiaľ poskytli (Ukrajine, pozn. TASR), je absolútne správna. Tiež si myslím, že je správne, že robíme oveľa viac, ako je len podpora Ukrajiny, aby sme vytvorili odstrašujúci účinok,“ povedala Merkelová pre verejnoprávnu televíziu WDR.
„Čo ľutujem, je, že podľa môjho názoru Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál,“ uviedla. Diplomacia bola popri vojenskom odstrašovaní podľa nej dôležitá aj počas studenej vojny. „Podceňovať Putina by bolo chybou, aj teraz. A nemať sebadôveru by bola rovnako veľká chyba,“ povedala.
Merkelová viedla nemeckú spolkovú vládu v rokoch 2005 – 2021 a po odchode z funkcie čelila kritike, že bola voči Rusku príliš mierna a Nemecko urobila závislým od ruských energetických surovín.
Na Európsku úniu v súčasnosti rastie tlak, aby vymenovala osobitného vyslanca pre mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva aj Kyjev signalizovali otvorenosť takémuto sprostredkovateľovi v čase, keď sa Trumpov rokovací tím sústreďuje na vojnu proti Iránu.
Medzi možnými kandidátmi sa spomína Merkelová pre jej skúsenosti s rokovaniami s prezidentmi Ruska a Ukrajiny. Bývalá kancelárka uviedla, že jej kancelária žiadosť v tomto smere nedostala. Sama je presvedčená, že vyjednávačmi môžu byť len ľudia, ktorí sú pri moci.
„S prezidentom Putinom sme mohli viesť (rozhovory) len preto, že sme mali politickú moc, pretože sme boli hlavy vlád,“ povedala v súvislosti s rokovaniami po ruskej anexii Krymu v roku 2014. „Potrebujete túto moc. A ja osobne by som nikdy nepomyslela na to, aby som požiadala sprostredkovateľa, aby za mňa išiel do Minska a hovoril s Putinom,“ doplnila.
Minské dohody, sprostredkované Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v rokoch 2014 a 2015, mali za cieľ zastaviť boje na východe Ukrajiny, trvalé prímerie však nepriniesli. Ich porušovanie trvalo celé roky až do ruskej invázie v roku 2022 na Ukrajinu.
„Myslím si, že vojenská podpora, ktorú sme dosiaľ poskytli (Ukrajine, pozn. TASR), je absolútne správna. Tiež si myslím, že je správne, že robíme oveľa viac, ako je len podpora Ukrajiny, aby sme vytvorili odstrašujúci účinok,“ povedala Merkelová pre verejnoprávnu televíziu WDR.
„Čo ľutujem, je, že podľa môjho názoru Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál,“ uviedla. Diplomacia bola popri vojenskom odstrašovaní podľa nej dôležitá aj počas studenej vojny. „Podceňovať Putina by bolo chybou, aj teraz. A nemať sebadôveru by bola rovnako veľká chyba,“ povedala.
Merkelová viedla nemeckú spolkovú vládu v rokoch 2005 – 2021 a po odchode z funkcie čelila kritike, že bola voči Rusku príliš mierna a Nemecko urobila závislým od ruských energetických surovín.
Na Európsku úniu v súčasnosti rastie tlak, aby vymenovala osobitného vyslanca pre mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva aj Kyjev signalizovali otvorenosť takémuto sprostredkovateľovi v čase, keď sa Trumpov rokovací tím sústreďuje na vojnu proti Iránu.
Medzi možnými kandidátmi sa spomína Merkelová pre jej skúsenosti s rokovaniami s prezidentmi Ruska a Ukrajiny. Bývalá kancelárka uviedla, že jej kancelária žiadosť v tomto smere nedostala. Sama je presvedčená, že vyjednávačmi môžu byť len ľudia, ktorí sú pri moci.
„S prezidentom Putinom sme mohli viesť (rozhovory) len preto, že sme mali politickú moc, pretože sme boli hlavy vlád,“ povedala v súvislosti s rokovaniami po ruskej anexii Krymu v roku 2014. „Potrebujete túto moc. A ja osobne by som nikdy nepomyslela na to, aby som požiadala sprostredkovateľa, aby za mňa išiel do Minska a hovoril s Putinom,“ doplnila.
Minské dohody, sprostredkované Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v rokoch 2014 a 2015, mali za cieľ zastaviť boje na východe Ukrajiny, trvalé prímerie však nepriniesli. Ich porušovanie trvalo celé roky až do ruskej invázie v roku 2022 na Ukrajinu.
