Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Merz sa však v rozhovore pre ARD k tejto otázke priamo nevyjadril a zopakoval, že určenie zodpovednosti bude oznámené až po ukončení vyšetrovania.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Berlín 30. augusta (TASR) — Nemecko koordinuje so svojimi európskymi spojencami a spojencami v Severoatlantickej aliancii (NATO) reakciu na incident s dronom s výbušninami, ktorý sa 4. augusta našiel na letisku Lipsko/Halle. Vyšetrovanie prípadu sa blíži ku koncu a vláda je už do veľkej miery dohodnutá na ďalšom postupe. Svoj postoj oznámi v najbližších dňoch. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD odvysielanom v nedeľu to povedal kancelár Friedrich Merz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nemecká vláda zatiaľ oficiálne neoznámila, kto podľa nej stojí za incidentom, pri ktorom sa dron pohyboval v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov používaného na prepravu vojenského materiálu.
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po udalosti hovoril o „scenári hybridného útoku“, ponechal však otvorenú možnosť zapojenia zahraničných mocností.
Portály Welt am Sonntag a Politico cez víkend uviedli, že spolková vláda pripisuje zodpovednosť za incident Rusku a pripravuje ráznu reakciu, ktorá bude kombináciu priamych opatrení Nemecka a nových sankcií EÚ.
Merz sa však v rozhovore pre ARD k tejto otázke priamo nevyjadril a zopakoval, že určenie zodpovednosti bude oznámené až po ukončení vyšetrovania.
„Už to dlho nepotrvá,“ povedal Merz. Na otázku, či pôjde o čisto o reakciu Nemecka alebo o reakciu koordinovanú s EÚ a NATO, odpovedal: „Bude to reakcia Nemecka, ale naši partneri v Európskej únii a NATO ňou nebudú prekvapení“.
Letisko Lipsko/Halle slúži ako významný uzol pre prepravu vojenskej pomoci Ukrajine. Vyšetrovanie prevzala Spolková prokuratúra, ktorá prípad označila za „vážny útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku“. Dobrindt neskôr povedal, že Lipsko nie je ojedinelý prípad, ale súčasť širšieho vzorca.
Merz sa v rozhovore vyjadril aj k výdavkom na obranu, v rámci ktorých by sa mal rozpočet ozbrojených síl (Bundeswehr) zvýšiť zo súčasných 82 miliárd eur na 153 miliárd v roku 2028.
„Na čo nám bude aj ten najlepší rodičovský príspevok, ak stratíme slobodu a bude ohrozený mier v Európe,“ opýtal sa Merz. Trval však aj na tom, že projekty v oblasti obrany by mali byť čo sa týka nákladov oveľa efektívnejšie, pričom avizoval revíziu postupov obstarávania v koordinácii s ministrom obrany Borisom Pistoriusom.
Cieľom je podľa Merza moderný Bundeswehr. „Nechceme sa vracať k starým zbraňovým systémom. Vidíme, že technologický rozvoj napreduje rýchlym tempom, a to aj v obrannom priemysle,“ konštatoval. Podľa neho to „nemusí byť vôbec také drahé“, keďže na univerzitách a vo výskumných inštitúciách vznikajú nové nápady a start-upy v oblasti obrany zažívajú rozmach.
Nemecká vláda zatiaľ oficiálne neoznámila, kto podľa nej stojí za incidentom, pri ktorom sa dron pohyboval v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov používaného na prepravu vojenského materiálu.
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po udalosti hovoril o „scenári hybridného útoku“, ponechal však otvorenú možnosť zapojenia zahraničných mocností.
Portály Welt am Sonntag a Politico cez víkend uviedli, že spolková vláda pripisuje zodpovednosť za incident Rusku a pripravuje ráznu reakciu, ktorá bude kombináciu priamych opatrení Nemecka a nových sankcií EÚ.
Merz sa však v rozhovore pre ARD k tejto otázke priamo nevyjadril a zopakoval, že určenie zodpovednosti bude oznámené až po ukončení vyšetrovania.
„Už to dlho nepotrvá,“ povedal Merz. Na otázku, či pôjde o čisto o reakciu Nemecka alebo o reakciu koordinovanú s EÚ a NATO, odpovedal: „Bude to reakcia Nemecka, ale naši partneri v Európskej únii a NATO ňou nebudú prekvapení“.
Letisko Lipsko/Halle slúži ako významný uzol pre prepravu vojenskej pomoci Ukrajine. Vyšetrovanie prevzala Spolková prokuratúra, ktorá prípad označila za „vážny útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku“. Dobrindt neskôr povedal, že Lipsko nie je ojedinelý prípad, ale súčasť širšieho vzorca.
Merz sa v rozhovore vyjadril aj k výdavkom na obranu, v rámci ktorých by sa mal rozpočet ozbrojených síl (Bundeswehr) zvýšiť zo súčasných 82 miliárd eur na 153 miliárd v roku 2028.
„Na čo nám bude aj ten najlepší rodičovský príspevok, ak stratíme slobodu a bude ohrozený mier v Európe,“ opýtal sa Merz. Trval však aj na tom, že projekty v oblasti obrany by mali byť čo sa týka nákladov oveľa efektívnejšie, pričom avizoval revíziu postupov obstarávania v koordinácii s ministrom obrany Borisom Pistoriusom.
Cieľom je podľa Merza moderný Bundeswehr. „Nechceme sa vracať k starým zbraňovým systémom. Vidíme, že technologický rozvoj napreduje rýchlym tempom, a to aj v obrannom priemysle,“ konštatoval. Podľa neho to „nemusí byť vôbec také drahé“, keďže na univerzitách a vo výskumných inštitúciách vznikajú nové nápady a start-upy v oblasti obrany zažívajú rozmach.
