Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Metsolová poďakovala svojim spolustraníkom za prejavenú dôveru a upozornila, že nasledujúcich dva a pol roka budú pre EP jedným z najkritickejších období.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 25. novembra (TASR) - Maltská europoslankyňa Roberta Metsolová (42), ktorá je prvou podpredsedníčkou Európskeho parlamentu (EP), sa v stredu večer stala oficiálnou kandidátkou politickej skupiny Európska ľudová strana (EPP) na post predsedníčky tejto inštitúcie.
Podľa politickej dohody medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi z roku 2019 by post predsedu europarlamentu mal v polovičke mandátu, čiže v januári 2022, po Davidovi Sassolim z frakcie socialistov a demokratov (S&D) prebrať predstaviteľ ľudovcov.
Poslanecký klub EPP v Európskom parlamente v stredu nominoval Metsolovú za kandidátku na šéfku europarlamentu – po tom, ako v už v prvom kole tajného hlasovania získala 64,4 percenta hlasov. Jej protikandidátmi boli rakúsky europoslanec Othmar Karas a holandská zákonodarkyňa Esther de Langeová.
"Na post predsedníčky EP navrhujeme po viac ako 20 rokoch ženskú kandidátku. Ak bude zvolená – a som si istý, že vyhrá –, bude najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu," uviedol po skončení hlasovania šéf frakcie EPP Manfred Weber.
Metsolová poďakovala svojim spolustraníkom za prejavenú dôveru a upozornila, že nasledujúcich dva a pol roka budú pre EP jedným z najkritickejších období, keďže sa predpokladá zvládnutie pandémie koronavírusu a obnovovanie dôvery v základy EÚ, ktoré boli počas padnémie spochybnené.
"Mojou hlavnou prioritou bude robiť to, čo som vždy robila od zvolenia do Európskeho parlamentu v roku 2013: budovanie spojenectiev a budovanie mostov s proeurópskymi konštruktívnymi silami v tejto inštitúcii," vyhlásila maltská europoslankyňa.
Skupina S&D však medzičasom naznačila, že aj napriek "džentlmenskej dohode" z roku 2019 chce postaviť vlastného kandidáta na predsedu EP. Týždenník Politico uviedol, že David Sassoli už vyjadril ochotu, že bude pokračovať vo výkone svojej funkcie, čo ospravedlňuje aj výrazným nárastom vplyvu socialistov v Európe po tom, ako sa vo viacerých krajinách vrátane Nemecka dostali po voľbách k moci sociálnodemokratické zoskupenia.
Metsolová by sa tak mohla stať už treťou ženou na čele Európskeho parlamentu od jeho vzniku, avšak po prvý raz v dejinách eurobloku by dve kľúčové inštitúcie Európskej únie – Európsku komisiu i Európsky parlament – viedli ženy. Šéfkou eurokomisie je Ursula von der Leyenová. Európskemu parlamentu od jeho vzniku predsedali len dve ženy: Simone Veilová v rokoch 1979–1982 a Nicole Fontaineová v rokoch 1999–2002, obe z Francúzska.
Manfred Weber pri tejto príležitosti oznámil, že má na budúci rok v úmysle uchádzať sa o predsedu celoeurópskej EPP a nahradiť v tejto funkcii Donalda Tuska, ktorý sa chce venovať politike v rodnom Poľsku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa politickej dohody medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi z roku 2019 by post predsedu europarlamentu mal v polovičke mandátu, čiže v januári 2022, po Davidovi Sassolim z frakcie socialistov a demokratov (S&D) prebrať predstaviteľ ľudovcov.
Poslanecký klub EPP v Európskom parlamente v stredu nominoval Metsolovú za kandidátku na šéfku europarlamentu – po tom, ako v už v prvom kole tajného hlasovania získala 64,4 percenta hlasov. Jej protikandidátmi boli rakúsky europoslanec Othmar Karas a holandská zákonodarkyňa Esther de Langeová.
"Na post predsedníčky EP navrhujeme po viac ako 20 rokoch ženskú kandidátku. Ak bude zvolená – a som si istý, že vyhrá –, bude najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu," uviedol po skončení hlasovania šéf frakcie EPP Manfred Weber.
Metsolová poďakovala svojim spolustraníkom za prejavenú dôveru a upozornila, že nasledujúcich dva a pol roka budú pre EP jedným z najkritickejších období, keďže sa predpokladá zvládnutie pandémie koronavírusu a obnovovanie dôvery v základy EÚ, ktoré boli počas padnémie spochybnené.
"Mojou hlavnou prioritou bude robiť to, čo som vždy robila od zvolenia do Európskeho parlamentu v roku 2013: budovanie spojenectiev a budovanie mostov s proeurópskymi konštruktívnymi silami v tejto inštitúcii," vyhlásila maltská europoslankyňa.
Skupina S&D však medzičasom naznačila, že aj napriek "džentlmenskej dohode" z roku 2019 chce postaviť vlastného kandidáta na predsedu EP. Týždenník Politico uviedol, že David Sassoli už vyjadril ochotu, že bude pokračovať vo výkone svojej funkcie, čo ospravedlňuje aj výrazným nárastom vplyvu socialistov v Európe po tom, ako sa vo viacerých krajinách vrátane Nemecka dostali po voľbách k moci sociálnodemokratické zoskupenia.
Metsolová by sa tak mohla stať už treťou ženou na čele Európskeho parlamentu od jeho vzniku, avšak po prvý raz v dejinách eurobloku by dve kľúčové inštitúcie Európskej únie – Európsku komisiu i Európsky parlament – viedli ženy. Šéfkou eurokomisie je Ursula von der Leyenová. Európskemu parlamentu od jeho vzniku predsedali len dve ženy: Simone Veilová v rokoch 1979–1982 a Nicole Fontaineová v rokoch 1999–2002, obe z Francúzska.
Manfred Weber pri tejto príležitosti oznámil, že má na budúci rok v úmysle uchádzať sa o predsedu celoeurópskej EPP a nahradiť v tejto funkcii Donalda Tuska, ktorý sa chce venovať politike v rodnom Poľsku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
