80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Metsolová pripomenula, že v poslednom desaťročí EÚ stratila jednu členskú krajinu a žiadne nové nepribudli.
Autor TASR
Brusel 18. decembra (TASR) - Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v stredu na začiatok summitu EÚ – západný Balkán v Bruseli podporila myšlienku rozšírenia Únie o krajiny tohto regiónu. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Metsolová pripomenula, že v poslednom desaťročí EÚ stratila jednu členskú krajinu a žiadne nové nepribudli.
"Počas dvoch desaťročí sme nedokázali zosúladiť našu rétoriku s činmi, pokiaľ ide o rozšírenie o krajiny západného Balkánu. Ale vzhľadom na globálnu geopolitickú realitu, ktorej čelíme, musíme všetci postupovať rýchlejšie," uviedla šéfka EP. Zároveň zdôraznila, že prístupový proces by mal byť založený na zásluhách s jasnými kritériami.
V tejto súvislosti spomenula Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, kde protizákonné zasahovanie zo strany Ruska vytvorilo z rozšírenia EÚ "geopolitickú a strategickú nevyhnutnosť". Upozornila, že ak EÚ nebude konať teraz, vznikne vákuum, ktoré radi vyplnia iní aktéri.
Metsolová skonštatovala, že rozšírenie bolo vždy najsilnejším geopolitickým nástrojom Únie, ale to, aby ďalej pokračovalo, si vyžaduje odvahu, politickú vôľu a reformy, a to na oboch stranách.
Postupný prístupový proces podľa jej slov už prináša výsledky, ale dôležité je, aby ľudia na západnom Balkáne pocítili výhody integrácie ešte pred nadobudnutím členstva.
"Naše inštitúcie, rozhodovacie procesy a mechanizmy financovania sa musia vyvíjať, aby sa pripravili na väčšiu Úniu. Rozšírenie musí byť v popredí a stredobodom budúceho dlhodobého rozpočtu. Parlament už vyzval na tieto reformy," uviedla.
Konštatovala tiež, že reformy požadované od štátov západného Balkánu musia byť skutočné, kandidátske krajiny sa musia zosúladiť s hodnotami EÚ, využiť ponúkaný plán hospodárskeho rastu na transformáciu svojich ekonomík a musia tiež vyriešiť svoje bilaterálne spory.
Odkázala, že europarlament je pripravený pomôcť kandidátskym krajinám na ich ceste do EÚ, a preto investuje do partnerstiev s parlamentmi krajín západného Balkánu a chce otvoriť zastúpenie Európskeho parlamentu v tomto regióne.
Metsolová pripomenula, že v poslednom desaťročí EÚ stratila jednu členskú krajinu a žiadne nové nepribudli.
"Počas dvoch desaťročí sme nedokázali zosúladiť našu rétoriku s činmi, pokiaľ ide o rozšírenie o krajiny západného Balkánu. Ale vzhľadom na globálnu geopolitickú realitu, ktorej čelíme, musíme všetci postupovať rýchlejšie," uviedla šéfka EP. Zároveň zdôraznila, že prístupový proces by mal byť založený na zásluhách s jasnými kritériami.
V tejto súvislosti spomenula Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, kde protizákonné zasahovanie zo strany Ruska vytvorilo z rozšírenia EÚ "geopolitickú a strategickú nevyhnutnosť". Upozornila, že ak EÚ nebude konať teraz, vznikne vákuum, ktoré radi vyplnia iní aktéri.
Metsolová skonštatovala, že rozšírenie bolo vždy najsilnejším geopolitickým nástrojom Únie, ale to, aby ďalej pokračovalo, si vyžaduje odvahu, politickú vôľu a reformy, a to na oboch stranách.
Postupný prístupový proces podľa jej slov už prináša výsledky, ale dôležité je, aby ľudia na západnom Balkáne pocítili výhody integrácie ešte pred nadobudnutím členstva.
"Naše inštitúcie, rozhodovacie procesy a mechanizmy financovania sa musia vyvíjať, aby sa pripravili na väčšiu Úniu. Rozšírenie musí byť v popredí a stredobodom budúceho dlhodobého rozpočtu. Parlament už vyzval na tieto reformy," uviedla.
Konštatovala tiež, že reformy požadované od štátov západného Balkánu musia byť skutočné, kandidátske krajiny sa musia zosúladiť s hodnotami EÚ, využiť ponúkaný plán hospodárskeho rastu na transformáciu svojich ekonomík a musia tiež vyriešiť svoje bilaterálne spory.
Odkázala, že europarlament je pripravený pomôcť kandidátskym krajinám na ich ceste do EÚ, a preto investuje do partnerstiev s parlamentmi krajín západného Balkánu a chce otvoriť zastúpenie Európskeho parlamentu v tomto regióne.
