Attack on Prime Minister
News in English
Oslavy rozšírenia EÚ z roku 2004 o desať nových krajín sú zároveň aj momentom hovoriť o budúcom rozšírení Únie.
Autor TASR
Brusel 30. apríla (TASR) - Oslavy rozšírenia EÚ z roku 2004 o desať nových krajín sú zároveň aj momentom hovoriť o budúcom rozšírení Únie. Uviedol to v pondelok v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel na stretnutí so skupinou novinárov z krajín, ktoré do Únie vstúpili pred 20 rokmi, informuje bruselský spravodajca TASR.
Michel upozornil, že ruská vojna na Ukrajine predstavuje silný impulz pre ďalšie rozširovanie EÚ. Dobre pripravené však majú byť podľa neho obe strany - kandidáti s preukázateľným pokrokom v reformách a preberaní legislatívy, ale i samotná Únia po politickej, technickej aj inštitucionálnej stránke.
Už pred dvoma rokmi naznačil, že možným termínom budúceho rozšírenia Únie bude rok 2030.
Bez prijatia nových členov v roku 2004 by v EÚ bolo iba 15 štátov a išlo by o slabšie zoskupenie voči G7, ale aj USA, Rusku a Číne, myslí si Michel. Upozornil, že krajiny strednej, východnej a južnej Európy by bez členstva v euroklube ťažšie čelili ruskému vplyvu. V tejto situácii sa podľa neho ocitli Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
Dodal, že vstup do EÚ a účasť na tvorbe spoločnej politiky novým členským krajinám prináša výhody v oblasti ekonomiky, mobility či poľnohospodárstva.
Po 20 rokoch podľa neho Európa opäť zápasí s chaosom a musí sa zjednocovať, a to o krajiny západného Balkánu a východnej Európy. Ocenil, že lídri EÚ v posledných rokoch vysielajú silné odkazy kandidátskym krajinám a sú politicky motivovanejší hovoriť o rozšírení aj súvisiacich vnútorných reformách.
Na otázku TASR, či aj po 20 rokoch vníma delenie na takzvané staré a nové členské krajiny, predseda Európskej rady priznal, že to cítil viac pred desiatimi rokmi, keď ako nový premiér Belgicka začal chodiť na summity EÚ.
"Cítil som určitú frustráciu lídrov stredoeurópskych krajín, že nie sú rovnocennými partnermi za okrúhlym stolom. Na to nezabudnem. Bola to pre mňa zásadná vec. Vždy som sa usiloval, aby sme všetci boli skutočnými partnermi - malé či veľké krajiny, západ či východ," vysvetlil.
Dodal, že v snahe dosiahnuť jednotu treba ukázať rešpekt a získať si dôveru všetkých členských štátov. Pripomenul, že v Bruseli občas počuť hlasy o dvojakom metri, čomu treba zabrániť, lebo bez jednoty sa nepodarí riešiť spoločné výzvy ako COVID-19, klimatické zmeny či vojnu na Ukrajine.
Ocenil zároveň, že noví členovia od roku 2004 ukázali veľký pokrok, predkladajú vlastné iniciatívy a návrhy a formujú tak politiku EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Michel upozornil, že ruská vojna na Ukrajine predstavuje silný impulz pre ďalšie rozširovanie EÚ. Dobre pripravené však majú byť podľa neho obe strany - kandidáti s preukázateľným pokrokom v reformách a preberaní legislatívy, ale i samotná Únia po politickej, technickej aj inštitucionálnej stránke.
Už pred dvoma rokmi naznačil, že možným termínom budúceho rozšírenia Únie bude rok 2030.
Bez prijatia nových členov v roku 2004 by v EÚ bolo iba 15 štátov a išlo by o slabšie zoskupenie voči G7, ale aj USA, Rusku a Číne, myslí si Michel. Upozornil, že krajiny strednej, východnej a južnej Európy by bez členstva v euroklube ťažšie čelili ruskému vplyvu. V tejto situácii sa podľa neho ocitli Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
Dodal, že vstup do EÚ a účasť na tvorbe spoločnej politiky novým členským krajinám prináša výhody v oblasti ekonomiky, mobility či poľnohospodárstva.
Po 20 rokoch podľa neho Európa opäť zápasí s chaosom a musí sa zjednocovať, a to o krajiny západného Balkánu a východnej Európy. Ocenil, že lídri EÚ v posledných rokoch vysielajú silné odkazy kandidátskym krajinám a sú politicky motivovanejší hovoriť o rozšírení aj súvisiacich vnútorných reformách.
Na otázku TASR, či aj po 20 rokoch vníma delenie na takzvané staré a nové členské krajiny, predseda Európskej rady priznal, že to cítil viac pred desiatimi rokmi, keď ako nový premiér Belgicka začal chodiť na summity EÚ.
"Cítil som určitú frustráciu lídrov stredoeurópskych krajín, že nie sú rovnocennými partnermi za okrúhlym stolom. Na to nezabudnem. Bola to pre mňa zásadná vec. Vždy som sa usiloval, aby sme všetci boli skutočnými partnermi - malé či veľké krajiny, západ či východ," vysvetlil.
Dodal, že v snahe dosiahnuť jednotu treba ukázať rešpekt a získať si dôveru všetkých členských štátov. Pripomenul, že v Bruseli občas počuť hlasy o dvojakom metri, čomu treba zabrániť, lebo bez jednoty sa nepodarí riešiť spoločné výzvy ako COVID-19, klimatické zmeny či vojnu na Ukrajine.
Ocenil zároveň, že noví členovia od roku 2004 ukázali veľký pokrok, predkladajú vlastné iniciatívy a návrhy a formujú tak politiku EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
