Haag 31. mája (TASR) - Dvaja šéfovia špionáže zosnulého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča si v stredu vypočujú odvolací rozsudok v poslednom haagskom procese s vojnovými zločincami z bosnianskeho konfliktu, ktorý sa odohral v 90. rokoch. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Bývalého šéfa štátnej bezpečnostnej služby, dnes 72-ročného Jovicu Stanišiča a jeho 73-ročného zástupcu Franka Simatoviča súd OSN v júni 2021 odsúdil na 12 rokov väzenia. Odsúdili ich za podporu srbského komanda smrti, ktoré v roku 1992 terorizovalo bosnianske mesto Šamac vraždami, znásilneniami a rabovaním.

Stanišič aj Simatovič napadli verdikt za vojnový zločin vraždy a zločiny proti ľudskosti, ako sú vražda, prenasledovanie, násilný transfer a deportácia. Prokuratúra sa odvolala proti oslobodeniu tejto dvojice vo viacerých ďalších obvineniach a žiadala vyšší trest.

Prípad trvá už dve desaťročia, čo z neho robí najdlhší a zároveň posledný proces pred tribunálom OSN, ktorý sa zaoberá zločinmi z vojen, ktoré po páde komunizmu rozvrátili bývalú Juhosláviu. Oboch zmienených mužov v prvom súdnom konaní v roku 2013 oslobodili, ale súd nariadil obnovenie procesu.

Päťčlenný senát súdu, ktorý je známy ako Medzinárodný zostatkový mechanizmus pre trestné tribunály (MICT), vynesie rozsudok o odvolaní o 11.00 h SELČ, uvádza sa vo vyhlásení.

MICT prevzal prípady po Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý bol ukončený v roku 2017 po tom, ako boli kľúčoví podozriví z balkánskych vojen postavení pred súd.

Podozriví vrátane politického vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča a vojenského veliteľa Ratka Mladiča boli v minulosti odsúdení pôvodným medzinárodným súdom, zatiaľ čo samotný Miloševič zomrel v roku 2006 v haagskom väzení.

Prípad Stanišiča a Simatoviča sa však ťahá oveľa dlhšie. Oboch šéfov výzvedných skupín zatkli v roku 2003 a po päťročnom procese ich v roku 2013 oslobodili. ICTY po protestoch verejnosti nariadil v roku 2015 obnovenie procesu.

Sudcovia v roku 2021 usvedčili inkriminovanú dvojicu z pomoci pri výcviku a rozmiestňovaní srbských síl počas obsadzovania mesta Šamac v apríli 1992. Podľa sudcov srbské sily začali "kampaň teroru" s cieľom vyhnať nesrbské obyvateľstvo, čo zahŕňalo znásilňovanie, rabovanie a ničenie náboženských budov v meste.

Bosnianskych Moslimov a Chorvátov zadržiavali aj v šiestich väzenských centrách, kde boli vystavení núteným prácam, opakovanému bitiu, mučeniu a niekedy aj zabíjaniu.

Balkánske vojny si vyžiadali približne 130.000 mŕtvych a milióny vysídlených.