< sekcia Zahraničie

Ministri vnútra EÚ sú bez konsenzu ohľadom reformy azylového systému

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Bulharsko, ktoré v prvom polroku 2018 predsedá Rade EÚ, prišlo s kompromisným návrhom, ktorý neuspokojil členské štáty.

Brusel/Luxemburg 5. júna (TASR) - Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v utorok potvrdili, že sa im nepodarilo priblížiť sa ku kompromisu na odblokovanie stagnujúcej reformy európskeho azylového systému. Kompromisný návrh predložilo bulharské predsedníctvo v Rade EÚ.

Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti mala za cieľ poskytnúť politické usmernenia pre premiérov a prezidentov, ktorí na summite EÚ (28.-29. jún) mali podľa pôvodných plánov prijať zmeny Dublinského nariadenia (Dublin III), ktoré je základným kameňom európskeho azylového systému.

Bulharsko, ktoré v prvom polroku 2018 predsedá Rade EÚ, prišlo s kompromisným návrhom, ktorý neuspokojil členské štáty. Dokument pripúšťa prideľovanie žiadateľov o azyl po členských krajinách Únie, tak ako to požaduje Taliansko a Grécko, ale povinné relokácie by mali nastať len v krajnom prípade, ak neuspejú prvotné opatrenia v podobe finančnej a technickej podpory automaticky spustené v čase vypuknutia novej migračnej krízy. V takomto prípade by na presadenie mechanizmu relokácií stačila kvalifikovaná väčšina hlasov členských štátov.

Takýto variant sa na jednej strane nepáči krajinám Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré majú aj podporu Rakúska, a na strane druhej to nevyhovuje tým členským krajinám, ktoré žiadajú zavedenie trvalého mechanizmu relokácií, a nie prerozdeľovanie azylantov len počas migračnej krízy.

Eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopulos v Luxemburgu pripustil, že táto otázka zrejme nebude záležitosťou júnového summitu EÚ. "Ak to máme odložiť o niekoľko týždňov, to nie je koniec sveta," uviedol pred novinármi.

Po troch rokoch od vyvrcholenia utečeneckej krízy, keď v roku 2015 o azyl v EÚ požiadalo 1,26 milióna migrantov, je situácia oveľa miernejšia. Počet nelegálnych migrantov značne poklesol, avšak krajiny EÚ sa stále nevedia dohodnúť na reforme dublinského nariadenia. To predvída, že utečenec musí požiadať o azyl v prvej krajine EÚ, do ktorej vkročil. Krajiny, ktoré sú geograficky najviac vystavené utečeneckým vlnám, to považujú za neférové a nespravodlivé.

Európska komisia v rámci reformy Dublinského systému presadzuje pravidlo, aby zodpovednosť za podanie žiadosti o azyl zostala na prvom štáte, do ktorého vstúpia migranti, s výnimkou veľkých kríz, kedy v rámci solidarity dôjde na relokácie po iných členských krajinách. Návrh eurokomisie podporuje Francúzsko aj Nemecko.

Ministri sa však zhodli na tom, že po zmene vlády v Taliansku je celková politická situácia ešte komplikovanejšia. Nový taliansky minister vnútra Matteo Salvini, vodca pravicovej Ligy, v nedeľu (3.5.) varoval, že Taliansko už nebude "utečeneckým táborom Európy", a prejavil veľkú nespokojnosť so súčasným stavom rokovaní o reforme azylového systému. Salvini však tento postoj osobne v Luxemburgu nepredstavil, lebo sa nezúčastnil rokovaní Rady ministrov.

Spravodajca TASR Jaromír Novak