
Družica bude vo vesmíre skúmať interakciu medzi solárnym vetrom a magnetickým štítom Zeme.
Autor TASR
Paríž 19. mája (TASR) - Európska vesmírna agentúra (ESA) v utorok z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane vypustila družicu, ktorá bude skúmať, ako magnetický štít planéty Zem reaguje na vesmírne počasie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Nosná raketa Vega-C vyniesla satelit SMILE (Solar wind Magnetosphere Ionosphere Link Explorer) v rámci európsko-čínskej vesmírnej misie z kozmodrómu Kourou na nižšiu obežnú dráhu Zeme vo výške približne 700 kilometrov.
Odtiaľ sonda pokračuje ďalej na eliptickú orbitu planéty, pričom konečná vzdialenosť, ktorú má dosiahnuť, je 121.000 kilometrov nad zemských povrchom. Keď bude prelietavať nad Južným pólom, bude sa nachádza vo výške približne 5000 kilometrov, čo jej umožní odoslať údaje do výskumnej stanice Bernarda O'Higginsa v Antarktíde.
Družica bude vo vesmíre skúmať interakciu medzi solárnym vetrom a magnetickým štítom Zeme. Je vybavená nástrojmi, ktoré sú určené aj na meranie vysokoenergetických slnečných erupcií.
Krátko pred 07.00 h SELČ sa podľa vyhlásenia ESA úspešne rozvinuli solárne panely sondy, ktorá tak mohla začať zachytávať slnečné žiarenie na napájanie svojich systémov a prístrojov. Ukončením tejto operácie sa štart považuje za úspešný, uviedla ESA.
Odborníci dúfajú, že táto misia prinesie hlbšie poznatky o magnetickom štíte planéty a objasní, ako slnečný vietor vyvoláva javy ako napríklad polárna žiara. Okrem toho však môžu obzvlášť silné slnečné búrky aj vyradiť z prevádzky satelity a ohroziť astronautov.
„Čoskoro budeme svedkami niečoho, čo sme doteraz nevideli – neviditeľného panciera Zeme v akcii,“ vyhlásil generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.
Nosná raketa Vega-C vyniesla satelit SMILE (Solar wind Magnetosphere Ionosphere Link Explorer) v rámci európsko-čínskej vesmírnej misie z kozmodrómu Kourou na nižšiu obežnú dráhu Zeme vo výške približne 700 kilometrov.
Odtiaľ sonda pokračuje ďalej na eliptickú orbitu planéty, pričom konečná vzdialenosť, ktorú má dosiahnuť, je 121.000 kilometrov nad zemských povrchom. Keď bude prelietavať nad Južným pólom, bude sa nachádza vo výške približne 5000 kilometrov, čo jej umožní odoslať údaje do výskumnej stanice Bernarda O'Higginsa v Antarktíde.
Družica bude vo vesmíre skúmať interakciu medzi solárnym vetrom a magnetickým štítom Zeme. Je vybavená nástrojmi, ktoré sú určené aj na meranie vysokoenergetických slnečných erupcií.
Krátko pred 07.00 h SELČ sa podľa vyhlásenia ESA úspešne rozvinuli solárne panely sondy, ktorá tak mohla začať zachytávať slnečné žiarenie na napájanie svojich systémov a prístrojov. Ukončením tejto operácie sa štart považuje za úspešný, uviedla ESA.
Odborníci dúfajú, že táto misia prinesie hlbšie poznatky o magnetickom štíte planéty a objasní, ako slnečný vietor vyvoláva javy ako napríklad polárna žiara. Okrem toho však môžu obzvlášť silné slnečné búrky aj vyradiť z prevádzky satelity a ohroziť astronautov.
„Čoskoro budeme svedkami niečoho, čo sme doteraz nevideli – neviditeľného panciera Zeme v akcii,“ vyhlásil generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.




