Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Žalobu proti Mjanmarsku podala v roku 2019 Gambia a pridalo sa k nej viacero ďalších krajín.
Autor TASR
Haag 16. januára (TASR) - Mjanmarsko v piatok na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v Haagu odmietlo obvinenia zo spáchania genocídy moslimskej menšiny Rohingov. Predstaviteľ mjanmarskej vlády uviedol, že v prípade zásahov ozbrojených zložiek proti Rohingom v roku 2017 išlo o „protiteroristickú operáciu“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„O tomto prípade sa rozhodne na základe preukázaných faktov, nie nepodložených obvinení. Emocionálny jazyk a nejasný obraz faktov nenahrádzajú dôsledné predloženie dôkazov,“ povedal mjanmarský predstaviteľ.
Mjanmarsko vždy tvrdilo, že zásahy ozbrojených zložiek proti Rohingom v roku 2017 boli oprávnené a ich cieľom bolo eliminovať rohinských povstalcov po sérii útokov, pri ktorých zahynuli príslušníci bezpečnostných zložiek.
„Mjanmarsko nebolo povinné zostať nečinné a dovoliť teroristom voľne vládnuť v severom Jakchainskom štáte,“ povedal predstaviteľ. Útoky boli podľa neho dôvodom na „čistiace operácie“. Objasnil, že ide o vojenský termín označujúci protipovstalecké alebo protiteroristické operácie.
Žalobu proti Mjanmarsku podala v roku 2019 Gambia a pridalo sa k nej viacero ďalších krajín. Proces sa začal v pondelok a sudcovia si počas troch týždňoch vypočujú dôkazy predtým, než rozhodnú, či Mjanmarsko svojimi činmi voči Rohingom porušilo Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy.
Predstaviteľ mjanmarskej vlády tvrdí, že uznesenie o genocíde by zanechalo nezmazateľnú škvrnu na Mjanmarsku a tamojšom obyvateľstve. „Tento proces má zásadný význam pre povesť a budúcnosť mojej krajiny,“ dodal.
Minister spravodlivosti Gambie Dawda Jallow v pondelok na MSD povedal, že Rohingovia sa stali „cieľom vyhladzovania“.
Státisíce Rohingov ušli pred násilím mjanmarskej armády a budhistických milícií do susedného Bangladéša. V Mjanmarsku boli členovia tejto moslimskej menšiny podľa svojich slov vystavení masovému znásilňovaniu, podpaľačstvu a vraždeniu.
Mjanmarská vláda neuznáva Rohingov ako oficiálnu menšinu, odopiera im občianstvo a považuje ich za Bengálcov pochádzajúcich z Bangladéša.
„O tomto prípade sa rozhodne na základe preukázaných faktov, nie nepodložených obvinení. Emocionálny jazyk a nejasný obraz faktov nenahrádzajú dôsledné predloženie dôkazov,“ povedal mjanmarský predstaviteľ.
Mjanmarsko vždy tvrdilo, že zásahy ozbrojených zložiek proti Rohingom v roku 2017 boli oprávnené a ich cieľom bolo eliminovať rohinských povstalcov po sérii útokov, pri ktorých zahynuli príslušníci bezpečnostných zložiek.
„Mjanmarsko nebolo povinné zostať nečinné a dovoliť teroristom voľne vládnuť v severom Jakchainskom štáte,“ povedal predstaviteľ. Útoky boli podľa neho dôvodom na „čistiace operácie“. Objasnil, že ide o vojenský termín označujúci protipovstalecké alebo protiteroristické operácie.
Žalobu proti Mjanmarsku podala v roku 2019 Gambia a pridalo sa k nej viacero ďalších krajín. Proces sa začal v pondelok a sudcovia si počas troch týždňoch vypočujú dôkazy predtým, než rozhodnú, či Mjanmarsko svojimi činmi voči Rohingom porušilo Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy.
Predstaviteľ mjanmarskej vlády tvrdí, že uznesenie o genocíde by zanechalo nezmazateľnú škvrnu na Mjanmarsku a tamojšom obyvateľstve. „Tento proces má zásadný význam pre povesť a budúcnosť mojej krajiny,“ dodal.
Minister spravodlivosti Gambie Dawda Jallow v pondelok na MSD povedal, že Rohingovia sa stali „cieľom vyhladzovania“.
Státisíce Rohingov ušli pred násilím mjanmarskej armády a budhistických milícií do susedného Bangladéša. V Mjanmarsku boli členovia tejto moslimskej menšiny podľa svojich slov vystavení masovému znásilňovaniu, podpaľačstvu a vraždeniu.
Mjanmarská vláda neuznáva Rohingov ako oficiálnu menšinu, odopiera im občianstvo a považuje ich za Bengálcov pochádzajúcich z Bangladéša.
