Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. máj 2026
< sekcia Zahraničie

Mjanmarsko: Zosadenú líderku Su Ťij presunuli do domáceho väzenia

Ilustračné foto. Foto: TASR Michal Svítok

Prezidentská kancelária neuviedla, koľko rokov z trestu Su Ťij ešte zostáva.

Nepjito 1. mája (TASR) - Mjanmarský prezident Min Aun Hlain vo štvrtok nariadil presun zosadenej líderky Aun Schan Su Ťij do domáceho väzenia. Po vojenskom prevrate pred piatimi rokmi ju junta uväznila na základe obvinení, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za politicky motivované. Hovorca generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa Stéphane Dujarric označil presun do domáceho väzenia za významný krok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vo vyhlásení Hlainovej kancelárie sa uvádza, že prezident „zmenil zvyšok trestu“ 80-ročnej Su Ťij tak, aby si ho odpykala „v určenom bydlisku“.

Bezprostredne nebolo jasné, kam ju premiestnia, ale vysokopostavený zdroj z jej rozpustenej strany Národná ligu za demokraciu (NLD) pre AFP povedal, že bude pravdepodobne držaná v izolácii na adrese v hlavnom meste.

Podľa policajného zdroja z Nepjito mali bezpečnostné zložky nariadenie, aby vo štvrtok v noci „uplatnili obmedzenia“ v oblastiach okolo hlavného mesta.

Prezidentská kancelária neuviedla, koľko rokov z trestu Su Ťij ešte zostáva.

Hovorca generálneho tajomníka OSN tvrdí, že premiestnenie bývalej líderky do domáceho väzenia je „významný krok smerom k podmienkam priaznivým pre dôveryhodný politický proces“. Zopakoval výzvu OSN na „rýchle prepustenie“ všetkých politických väzňov v Mjanmarsku.

Prezidentovo rozhodnutie privítali aj právnici Su Ťij, ktorá podľa nich „prežila peklo“ vo väzení. „Vítame tento vývoj jej situácie, zatiaľ čo podotýkame, že zostáva neprávom zbavená slobody,“ uviedli.

Hlain, ktorý bol donedávna veliteľom junty, v roku 2021 zvrhol demokraticky zvolenú vládu Su Ťij, ktorú zadržal na základe viacerých obvinení. Tie boli podľa organizácií na ochranu ľudských práv vykonštruované s cieľom odstrániť ju z politiky.

Po prevrate vypukla v Mjanmarsku občianska vojna, ktorá si vyžiadala tisíce mŕtvych a milión ľudí vyhnala zo svojich domovov.

Mjanmarský parlament v apríli zvolil Hlaina za prezidenta po januárových voľbách, na ktorých sa NLD nemohla zúčastniť. Kritika volieb alebo protesty boli trestané až desaťročným väzením a hlasovanie sa nekonalo v oblastiach, ktoré počas vojny ovládli povstalci.

Organizácie monitorujúce demokraciu označili volebný proces za „kozmetickú zmenu“ vlády armády, ktorá dominuje Mjanmarsku väčšinu jeho obdobia po získaní nezávislosti.