MS v hokeji 2026
Všetky správy
Izrael v posledných dňoch – po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom – zintenzívnil útoky v Pásme Gazy.
Autor TASR
Jeruzalem 13. mája (TASR) – Prímerie v palestínskom Pásme Gazy stále platí, aj keď každý deň dochádza k jeho porušeniam a niektoré z nich sú veľmi vážne, uviedol v stredu v Jeruzaleme vysoký predstaviteľ pre Gazu v Medzinárodnej rade pre mier Nikolaj Mladenov, informovali agentúry AFP a AP.
Prímerie v palestínskej enkláve oficiálne vstúpilo do platnosti 10. októbra 2025, krátko po druhom výročí vypuknutia vojny, ktorú vyvolal útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
Napriek prímeriu však násilnosti v Pásme Gazy neutíchajú: Izrael pokračuje v útokoch a obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania podmienok prímeria.
Počas prvej fázy dohody boli prepustení poslední rukojemníci zavlečení po útoku teroristických kománd na juh Izraela do Pásma Gazy. Rukojemníci sa dostali na slobodu výmenou za Palestínčanov zadržiavaných Izraelom.
Prechod do druhej fázy prímeria, ktorá počíta s odzbrojením Hamasu a postupným stiahnutím izraelskej armády, ktorá kontroluje viac než polovicu Pásma Gazy, však už niekoľko týždňov stagnuje. Medzitým sa medzinárodná pozornosť sústredila na Irán a Hormuzský prieliv.
Mladenov v stredu apeloval na Hamas, aby sa v súlade s dohodou vzdal moci v oblastiach Pásma Gazy, ktoré kontroluje, a zložil zbrane.
„Žiadame politické vedenie tých, ktorí dnes vládnu v Gaze, aby odstúpilo. Vyžaduje si to rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a 20-bodový plán,“ povedal vyslanec s odkazom na mierový plán podporovaný prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Mladenov zároveň zdôraznil, že Hamas nemusí zaniknúť ako politické hnutie. „Politická strana, ktorá sa vzdá ozbrojenej činnosti, sa môže zúčastniť palestínskych volieb,“ uviedol.
Podľa Mladenova však nie je možné, aby popri prechodnej palestínskej samospráve pôsobili ozbrojené frakcie alebo milície. Tým, ktorí odmietnu odzbrojenie, plán podľa neho ponúka možnosť „bezpečného odchodu do tretích krajín“.
Mladenov na tlačovej konferencii upozornil na rozsah škôd v Pásme Gazy. Obnova územia podľa neho potrvá veľmi dlho, najmenej jednu generáciu. Doplnil, že treba odstrániť desiatky miliónov ton sutín a trvalé bývanie, vodu a základnú sanitáciu potrebuje viac než milión ľudí.
Priznal tiež, že sedem mesiacov po uzavretí prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. „Dvere do budúcnosti Gazy zostávajú zatvorené. Nie je to to, čo bolo Palestínčanom sľúbené, ani to, čo si zaslúžia. A neposkytuje to ani bezpečnosť Izraelu, ktorú si želajú izraelskí občania,“ upozornil diplomat.
Izrael v posledných dňoch – po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom – zintenzívnil útoky v Pásme Gazy. Mnohí Palestínčania sa podľa AP obávajú obnovenia rozsiahlej vojny a ďalších leteckých útokov.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po útoku militantov vedených Hamasom na Izrael, ktorý sa odohral 7. októbra 2023 a pri ktorom zahynulo približne 1200 ľudí a ďalších 251 zavliekli do palestínskej enklávy ako rukojemníkov. Následná izraelská ofenzíva si podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy vyžiadala viac než 72.700 palestínskych obetí.
Prímerie v palestínskej enkláve oficiálne vstúpilo do platnosti 10. októbra 2025, krátko po druhom výročí vypuknutia vojny, ktorú vyvolal útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
Napriek prímeriu však násilnosti v Pásme Gazy neutíchajú: Izrael pokračuje v útokoch a obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania podmienok prímeria.
Počas prvej fázy dohody boli prepustení poslední rukojemníci zavlečení po útoku teroristických kománd na juh Izraela do Pásma Gazy. Rukojemníci sa dostali na slobodu výmenou za Palestínčanov zadržiavaných Izraelom.
Prechod do druhej fázy prímeria, ktorá počíta s odzbrojením Hamasu a postupným stiahnutím izraelskej armády, ktorá kontroluje viac než polovicu Pásma Gazy, však už niekoľko týždňov stagnuje. Medzitým sa medzinárodná pozornosť sústredila na Irán a Hormuzský prieliv.
Mladenov v stredu apeloval na Hamas, aby sa v súlade s dohodou vzdal moci v oblastiach Pásma Gazy, ktoré kontroluje, a zložil zbrane.
„Žiadame politické vedenie tých, ktorí dnes vládnu v Gaze, aby odstúpilo. Vyžaduje si to rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a 20-bodový plán,“ povedal vyslanec s odkazom na mierový plán podporovaný prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Mladenov zároveň zdôraznil, že Hamas nemusí zaniknúť ako politické hnutie. „Politická strana, ktorá sa vzdá ozbrojenej činnosti, sa môže zúčastniť palestínskych volieb,“ uviedol.
Podľa Mladenova však nie je možné, aby popri prechodnej palestínskej samospráve pôsobili ozbrojené frakcie alebo milície. Tým, ktorí odmietnu odzbrojenie, plán podľa neho ponúka možnosť „bezpečného odchodu do tretích krajín“.
Mladenov na tlačovej konferencii upozornil na rozsah škôd v Pásme Gazy. Obnova územia podľa neho potrvá veľmi dlho, najmenej jednu generáciu. Doplnil, že treba odstrániť desiatky miliónov ton sutín a trvalé bývanie, vodu a základnú sanitáciu potrebuje viac než milión ľudí.
Priznal tiež, že sedem mesiacov po uzavretí prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa nepodarilo dosiahnuť výraznejší pokrok. „Dvere do budúcnosti Gazy zostávajú zatvorené. Nie je to to, čo bolo Palestínčanom sľúbené, ani to, čo si zaslúžia. A neposkytuje to ani bezpečnosť Izraelu, ktorú si želajú izraelskí občania,“ upozornil diplomat.
Izrael v posledných dňoch – po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom – zintenzívnil útoky v Pásme Gazy. Mnohí Palestínčania sa podľa AP obávajú obnovenia rozsiahlej vojny a ďalších leteckých útokov.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po útoku militantov vedených Hamasom na Izrael, ktorý sa odohral 7. októbra 2023 a pri ktorom zahynulo približne 1200 ľudí a ďalších 251 zavliekli do palestínskej enklávy ako rukojemníkov. Následná izraelská ofenzíva si podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy vyžiadala viac než 72.700 palestínskych obetí.
