New York/Londýn 30. augusta (TASR) - Necelých 45 minút trvalo vo štvrtok popoludní v New Yorku ďalšie krízové stretnutie predstaviteľov piatich stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN s právom veta ku konfliktu v Sýrii, v ktorom došlo k použitiu chemických zbraní.

Diplomati Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska, Ruska a Číny po skončení rokovania k jeho obsahu nevyjadrili. Za zatvorenými dverami sa pokúsili druhýkrát v priebehu 24 hodín dospieť k spoločnej reakcii na použitie chemických zbraní v Sýrii pripisované režimu prezidenta Bašára Asada.

Štvrtkové stretnutie sa podľa diplomatických kruhov uskutočnilo na žiadosť ruskej strany. Deň predtým Británia informovala o návrhu rezolúcie, ktorá odsudzuje útoky sýrskeho režimu a oprávňuje zaviesť "všetky nevyhnutné opatrenia" na ochranu civilistov pred chemickými zbraňami. Britský veľvyslanec v OSN Mark Lyall Grant pred zasadnutím vyjadril nádej, že Moskva je teraz pripravená takúto rezolúciu podporiť.

Sýrska opozícia tvrdí, že pri útoku na predmestie Damasku použila armáda 21. augusta jedovatý plyn, pričom zahynulo alebo bolo zranených viac ako 1000 ľudí. Podľa Spojených štátov je za útokom Asadov režim a spolu s Britániou a Francúzskom chcú presadiť vojenský útok na Sýriu.Jeho uskutočnenie však dostalo vo štvrtok večer vážny úder, pretože poslanci dolnej komory britského parlamentu pomerom hlasov 285 ku 272 odmietli podporiť aj upravený návrh uznesenia, volajúci po "dôraznej humanitárnej reakcii medzinárodného spoločenstva", ktorá by umožňovala i vojenský zásah.

Znamená to, že Spojené kráľovstvo sa nezúčastní na potenciálnom vojenskom údere na Sýriu, čo následne v relácii BBC Newsnight potvrdil britský minister obrany Philip Hammond. Spojené štáty, kľúčový spojenec Británie, z toho budú podľa neho sklamané, ale Hammond neočakáva, že to zastaví prípravy na odvetu.

Cameron rozhodnutie rešpektuje

Proti vojenskému zásahu v Sýrii sa vyslovili nielen opoziční labouristi, ktorí chcú počkať na výsledky práce inšpektorov OSN, ale podľa britských médií s ním nesúhlasia ani mnohí poslanci menšej vládnucej strany, liberálnych demokratov vicepremiéra Nicka Clegga.

Cameron po hlasovaní povedal, že bude rešpektovať rozhodnutie parlamentu. "Pevne verím, že je treba dôrazne reagovať na použitie chemických zbraní, ale tiež verím v rešpektovanie vôle tejto snemovne. Je mi jasné, že britský parlament, ktorý odráža názory občanov, nechce vidieť britskú vojenskú akciu. Chápem to a vláda bude podľa toho konať," vyhlásil Cameron v reakcii na výzvu šéfa labouristov Eda Milbanda. Ten chcel od premiéra počuť uistenie, že prípadný útok na Sýriu nenariadi bez predchádzajúcej konzultácie s parlamentom, uviedol denník Guardian.

Britská vláda sa snažila podporiť svoj postoj zverejnením spočiatku utajovanej právnej analýzy, ktorá odobruje prípadnú vojenskú intervenciu v Sýrii aj bez jednomyseľného súhlasu stálych členov BR OSN humanitárnymi dôvodmi. Tiež zverejnené tajné dokumenty majú dokazovať, že jedovatý plyn s "veľkou pravdepodobnosťou" použil Asadov režim.

Cameron v rozprave povedal, že toto nie je Irak a nejde tu o inváziu a hľadanie chemických zbraní, pretože tie už boli použité. Poslancov ubezpečoval, že Británii nejde o zmenu režimu v Sýrii. "Nejde o to pomôcť jednej strane konfliktu, nejde o zmenu režimu alebo o užšiu spoluprácu s opozíciou, nejde o inváziu. Ide o rozsiahle použitie chemických zbraní a našu reakciu na vojnový zločin - o nič iné," vyhlásil Cameron.