FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Dielo je inšpirované mýtickou sirénou, ktorá sa utopila po tom, ako nedokázala očariť Odysea.
Autor TASR
Rím 14. decembra (TASR) - Neapolská operná scéna Teatro di San Carlo uviedla v piatok večer vo svetovej premiére jedinú operu oscarového talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho s názvom Partenope. Stalo sa tak presne 30 rokov po tom, ako ju napísal, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry AP.
Dielo je inšpirované mýtickou sirénou, ktorá sa utopila po tom, ako nedokázala očariť Odysea. Jej telo vyplavilo na breh a stalo sa osadou, ktorá sa počas tisícročí rozrástla do pobrežného mesta Neapol ležiaceho pod sopkou Vezuv.
Keď Morricone v roku 1995 napísal operu Partenope, bol už svetoznámym autorom filmovej hudby, ale stále nemal splnený sen o tom, aby jeho kompozície zaznievali aj v operných domoch, ktoré sú v Taliansku považované za elitnú hudobnú vrstvu.
Režisérka Vanessa Beecroftová a dirigent Riccardo Frizza museli nájsť cestu cez toto vizionárske dielo bez pomoci samotného autora, ktorý zomrel v roku 2020 ako 91-ročný.
„Bolo by úžasné, keby sme mohli s Morriconem hovoriť o jeho hudobných voľbách, ale museli sme ich pochopiť len z toho, čo nám zanechal, a snažili sme sa ich interpretovať tým najlepším možným spôsobom,“ povedal Frizza.
Napríklad sa rozhodol, že v tomto orchestri nepoužije husle, ale uprednostnil flauty, harfy a rohy, ktoré sa objavujú v gréckej mytológii, vysvetlil Frizza. „Potom sú tu moderné nástroje, veľa perkusií, s neapolskými zvukmi tamburín a putipu,“ dodal s odkazom na bubon používaný v miestnej ľudovej hudbe.
Mýtická Partenope je súčasťou kultúry Neapola a legenda hovorí, že jej hlas predstavuje vytrvalého ducha mesta. Neapol tento rok oslavuje svoje 2500. výročie a Morriconeho opera je vkusným vyvrcholením týchto podujatí.
Inscenácia skúma prepojenie medzi starovekou legendou a identitou moderného mesta, pričom dve sopranistky stvárňujú Partenope súčasne, odrážajúc jej dvojakú povahu ako tela a mýtu.
Morricone pôvodne zložil túto jednoaktovú operu - bez nároku na honorár - na libreto Guida Barbieriho a Sandra Cappelletta pre malý festival v meste Positano, južne od Neapola. Festival však skrachoval a Partenope putovala do archívu.
Dielo je inšpirované mýtickou sirénou, ktorá sa utopila po tom, ako nedokázala očariť Odysea. Jej telo vyplavilo na breh a stalo sa osadou, ktorá sa počas tisícročí rozrástla do pobrežného mesta Neapol ležiaceho pod sopkou Vezuv.
Keď Morricone v roku 1995 napísal operu Partenope, bol už svetoznámym autorom filmovej hudby, ale stále nemal splnený sen o tom, aby jeho kompozície zaznievali aj v operných domoch, ktoré sú v Taliansku považované za elitnú hudobnú vrstvu.
Režisérka Vanessa Beecroftová a dirigent Riccardo Frizza museli nájsť cestu cez toto vizionárske dielo bez pomoci samotného autora, ktorý zomrel v roku 2020 ako 91-ročný.
„Bolo by úžasné, keby sme mohli s Morriconem hovoriť o jeho hudobných voľbách, ale museli sme ich pochopiť len z toho, čo nám zanechal, a snažili sme sa ich interpretovať tým najlepším možným spôsobom,“ povedal Frizza.
Napríklad sa rozhodol, že v tomto orchestri nepoužije husle, ale uprednostnil flauty, harfy a rohy, ktoré sa objavujú v gréckej mytológii, vysvetlil Frizza. „Potom sú tu moderné nástroje, veľa perkusií, s neapolskými zvukmi tamburín a putipu,“ dodal s odkazom na bubon používaný v miestnej ľudovej hudbe.
Mýtická Partenope je súčasťou kultúry Neapola a legenda hovorí, že jej hlas predstavuje vytrvalého ducha mesta. Neapol tento rok oslavuje svoje 2500. výročie a Morriconeho opera je vkusným vyvrcholením týchto podujatí.
Inscenácia skúma prepojenie medzi starovekou legendou a identitou moderného mesta, pričom dve sopranistky stvárňujú Partenope súčasne, odrážajúc jej dvojakú povahu ako tela a mýtu.
Morricone pôvodne zložil túto jednoaktovú operu - bez nároku na honorár - na libreto Guida Barbieriho a Sandra Cappelletta pre malý festival v meste Positano, južne od Neapola. Festival však skrachoval a Partenope putovala do archívu.
