Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 31. júl 2026Meniny má Ignác
< sekcia Zahraničie

Moskovský súd rozhodol o väzbe pre dcéru Nemcova v jej neprítomnosti

Ilustračná snímka Foto: TASR

Nemcovová posledných niekoľko rokov žije v západnej Európe a je zakladateľkou Nadácie Borisa Nemcova za slobodu so sídlom v Nemecku.

Moskva 31. júla (TASR) - Moskovský súd v piatok nariadil predbežné zadržanie Žanny Nemcovovej napriek jej neprítomnosti. Dcéra zavraždeného kritika Kremľa Borisa Nemcova čelí obvineniam z organizovania aktivít „nežiaducej“ organizácie, za čo jej hrozí až šesťročné väzenie, píše TASR podľa denníka The Moscow Times.

Nemcovová posledných niekoľko rokov žije v západnej Európe a je zakladateľkou Nadácie Borisa Nemcova za slobodu so sídlom v Nemecku. V roku 2024 ju Moskva oficiálne označila za „nežiadúcu“ organizáciu.

Súd v moskovskom súdnom obvode Zamoskvorecki v piatok rozhodol o jej dvojmesačnej predbežnej väzbe v prípade, ak sa vráti do Ruska alebo tam bude vydaná.

Teraz som slávna,“ napísala Žanna Nemcovová na sociálnej sieti po vynesení rozhodnutia súdu.

Boris Nemcov bol koncom 90. rokov minulého storočia ruským vicepremiérom. Istý čas sa o ňom hovorilo ako o možnom nástupcovi prezidenta Borisa Jeľcina. Počas prvej čečenskej vojny (december 1994 - august 1996) sa však dostali do konfliktu. Po nástupe Vladimira Putina do prezidentskej funkcie sa Nemcov stal jedným z jeho hlavných oponentov.

Zavraždili ho večer 27. februára 2015 v blízkosti Kremľa a Červeného námestia na Veľkom moskovskom moste výstrelmi do chrbta. Za vraždu odsúdili piatich mužov zo Severného Kaukazu na 11 až 20 rokov, ale meno skutočného objednávateľa vraždy nie je známe.

Niekoľko hodín pred smrťou Nemcov v rozhlasovej stanici Echo Moskvy obvinil prezidenta Putina zo "zavlečenia krajiny do krízy... šialenou, agresívnou a vražednou politikou vojny proti Ukrajine".

Nemcovovi príbuzní a kolegovia sa preto domnievajú, že na organizovaní vraždy sa podieľalo Putinovo okolie a tiež pomáhalo páchateľom unikať pred justíciou.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 11. júla 2023 rozhodol, že pri vyšetrovaní vraždy Ruská federácia porušila článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach – právo na život. Konkrétne jeho procesnú časť, keď si štát nesplnil povinnosť dôkladne, nezávisle a účinne vyšetrovať všetky okolnosti vraždy.