Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Jeho symbolom je motýľ, ktorý sa používa na sociálnych sieťach a v kampaniach na šírenie posolstva o prijatí a rovnosti pre všetkých ľudí.
Autor TASR
New York/Bratislava 28. februára (TASR) – Poslaním Medzinárodného dňa nulovej diskriminácie, ktorý pripadá na 1. marec, je poukázať na dôležitosť rovnosti pred zákonom pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich pohlavie, vek, rasu, sexuálnu orientáciu či náboženstvo. Príkladmi diskriminácie sú rasizmus, sexizmus, homofóbia alebo znevýhodnenie na základe spoločenskej triedy.
Medzinárodný deň nulovej diskriminácie vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) a prvýkrát sa 1. marca pripomínal v roku 2014. Jeho symbolom je motýľ, ktorý sa používa na sociálnych sieťach a v kampaniach na šírenie posolstva o prijatí a rovnosti pre všetkých ľudí. Tohtoročným mottom Medzinárodného dňa nulovej diskriminácie je: Ľudia na prvom mieste.
Iniciátorom Medzinárodného dňa nulovej diskriminácie je Michel Sidibé, ktorý zastával v rokoch 2009 - 2019 post výkonného riaditeľa organizácie UNAIDS (Spoločný program OSN pre HIV a AIDS).
Organizácia UNAIDS upozorňuje hlavne na diskrimináciu ľudí postihnutých vírusom HIV a chorobou AIDS. Aj tento rok UNAIDS poukazuje na pretrvávajúce znevýhodnenie, ktorému čelia ľudia s vírusom HIV či ľudia ohrození týmto vírusom. Títo ľudia majú podľa organizácie obmedzený prístup k zdravotníckym službám a táto diskriminácia brzdí podľa UNAIDS pokrok v snahe odstrániť ochorenie AIDS do roku 2030.
Stigmatizácia a diskriminácia súvisiaca s HIV ohrozuje ľudské životy. Na základe údajov od viac ako 30.000 ľudí z 25 krajín žijúcich s vírusom HIV zostáva táto forma znevýhodnenia všadeprítomnou bariérou v prístupe k zdravotnej starostlivosti, dôstojnosti a ľudským právam.
Podľa globálnej správy o indexe stigmatizácie ľudí žijúcich s HIV 2.0 takmer každý štvrtý uvádza, že je stigmatizovaný, a to aj v zdravotníckych zariadeniach. Okrem toho 85 percent ľudí žijúcich s HIV pociťuje internalizovanú stigmatizáciu. Mnohí skrývajú, že sú postihnutí vírusom HIV a radšej prerušia liečbu zo strachu z odmietnutia a odsúdenia.
U žien a dievčat sa problém s vírusom HIV prelína aj s rodovou diskrimináciou. Reprodukčný nátlak, zlé zaobchádzanie a zneužívanie sú pretrvávajúcim a rozšíreným prejavom diskriminácie, ku ktorému dochádza v celom spektre zdravotníckych služieb.
Organizácia UNAIDS preto vyzýva vlády, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov, ale aj komunity i jednotlivcov, aby načúvali ľudom postihnutých vírusom HIV či trpiacim chorobou AIDS. UNAIDS žiada, aby sa zdravotnícke zariadenia stali priestorom, kde ľudia môžu vyhľadať liečbu a starostlivosť bez diskriminácie.
Zdroj: https://www.unaids.org/en/2026-zero-discrimination-day
Medzinárodný deň nulovej diskriminácie vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) a prvýkrát sa 1. marca pripomínal v roku 2014. Jeho symbolom je motýľ, ktorý sa používa na sociálnych sieťach a v kampaniach na šírenie posolstva o prijatí a rovnosti pre všetkých ľudí. Tohtoročným mottom Medzinárodného dňa nulovej diskriminácie je: Ľudia na prvom mieste.
Iniciátorom Medzinárodného dňa nulovej diskriminácie je Michel Sidibé, ktorý zastával v rokoch 2009 - 2019 post výkonného riaditeľa organizácie UNAIDS (Spoločný program OSN pre HIV a AIDS).
Organizácia UNAIDS upozorňuje hlavne na diskrimináciu ľudí postihnutých vírusom HIV a chorobou AIDS. Aj tento rok UNAIDS poukazuje na pretrvávajúce znevýhodnenie, ktorému čelia ľudia s vírusom HIV či ľudia ohrození týmto vírusom. Títo ľudia majú podľa organizácie obmedzený prístup k zdravotníckym službám a táto diskriminácia brzdí podľa UNAIDS pokrok v snahe odstrániť ochorenie AIDS do roku 2030.
Stigmatizácia a diskriminácia súvisiaca s HIV ohrozuje ľudské životy. Na základe údajov od viac ako 30.000 ľudí z 25 krajín žijúcich s vírusom HIV zostáva táto forma znevýhodnenia všadeprítomnou bariérou v prístupe k zdravotnej starostlivosti, dôstojnosti a ľudským právam.
Podľa globálnej správy o indexe stigmatizácie ľudí žijúcich s HIV 2.0 takmer každý štvrtý uvádza, že je stigmatizovaný, a to aj v zdravotníckych zariadeniach. Okrem toho 85 percent ľudí žijúcich s HIV pociťuje internalizovanú stigmatizáciu. Mnohí skrývajú, že sú postihnutí vírusom HIV a radšej prerušia liečbu zo strachu z odmietnutia a odsúdenia.
U žien a dievčat sa problém s vírusom HIV prelína aj s rodovou diskrimináciou. Reprodukčný nátlak, zlé zaobchádzanie a zneužívanie sú pretrvávajúcim a rozšíreným prejavom diskriminácie, ku ktorému dochádza v celom spektre zdravotníckych služieb.
Organizácia UNAIDS preto vyzýva vlády, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov, ale aj komunity i jednotlivcov, aby načúvali ľudom postihnutých vírusom HIV či trpiacim chorobou AIDS. UNAIDS žiada, aby sa zdravotnícke zariadenia stali priestorom, kde ľudia môžu vyhľadať liečbu a starostlivosť bez diskriminácie.
Zdroj: https://www.unaids.org/en/2026-zero-discrimination-day
