New York/Bratislava 23. septembra (TASR) - Medzinárodný deň posunkových jazykov vyhlásilo v roku 2017 Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN). S cieľom zvýšiť povedomie o kultúre a identite nepočujúcich a posilnenie ich práv v spoločnosti. Prvý raz sa celosvetovo pripomínal v roku 2018.

Dátum 23. september súvisí so vznikom Svetovej federácie nepočujúcich (WFD), ktorú v Ríme založili práve v tento deň v roku 1951. V roku 2026 tak od začiatku jej existencie uplynie 75 rokov. Zároveň v tomto roku ubehne aj 20 rokov od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. VZ OSN dohovor prijalo 12. decembra 2006 a účinnosť nadobudol 3. mája 2008.

Medzinárodný deň posunkových jazykov je zároveň aj súčasťou Medzinárodného týždňa nepočujúcich, ktorý sa koná každý rok počas celého posledného septembrového týždňa. Prvýkrát sa oslavoval v septembri v roku 1958.

Tohtoročná téma Medzinárodného dňa posunkových jazykov, ktorú stanovuje WFD znie: Vyhlásenie ľudských práv nepočujúcich (Declaring Deaf People's Human Rights).

Podľa WFD sa vo svete vyskytuje najmenej 200 posunkových jazykov. Posunkové jazyky nie sú univerzálne. Slovenská komunita nepočujúcich používa slovenský posunkový jazyk, ktorý má vlastnú gramatiku, odlišnú aj od gramatiky slovenského jazyka. V každom jazyku majú nepočujúci vlastný posunkový jazyk. Slovenský posunkový jazyk je teda iný ako francúzsky a ten sa zas líši od anglického či nemeckého.

Posunkové jazyky nie sú ani vizualizovanou formou hovorených jazykov. Existuje aj medzinárodný posunkový jazyk, ktorý používajú nepočujúci ľudia na medzinárodných stretnutiach a neformálne pri cestovaní a socializácii. Považuje sa za lámanú formu posunkovej reči, ktorá nie je taká zložitá ako prirodzené posunkové jazyky.

Medzinárodný deň posunkových jazykov je tak jedinečnou príležitosťou na podporu a ochranu jazykovej identity a kultúrnej rozmanitosti všetkých nepočujúcich a ostatných používateľov posunkovej reči. Pre nepočujúcich sú práva na posunkový jazyk či posunkovú reč základom pre plné uplatňovanie ich ľudských práv, ako sú definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Na celom svete je podľa WFD viac ako 70 miliónov nepočujúcich. Vyše 80 percent z nich žije v rozvojových krajinách. Viac ako päť percent svetovej populácie potrebuje podľa OSN rehabilitáciu na riešenie svojej invalidizujúcej straty sluchu.

Podľa odhadov sa narodí s poruchou sluchu alebo ju získa krátko po narodení jedno z 200 detí. Najviac ohrozené stratou sluchu sú deti v chudobných krajinách, a to v dôsledku ochorení ako osýpky, mumps, rubeola, meningitída (zápal mozgových blán) alebo ušné infekcie.

Až 1,1 miliardy ľudí vo veku od 12 do 35 rokov ohrozuje svoj sluch tým, že sa vystavuje extrémnemu hluku, napríklad na koncertoch, športových akciách a počúvaním hudby príliš nahlas. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude mať takmer 2,5 miliardy ľudí určitý stupeň straty sluchu a viac ako 700 miliónov bude potrebovať jeho rehabilitáciu sluchu.

Za zakladateľa systematického vzdelávania nepočujúcich a priekopníka vo využívaní posunkov pri výučbe sa považuje francúzsky kňaz Charles-Michel de l'Épée (1712 - 1789). V roku 1760 založil bezplatnú školu pre nepočujúcich v Paríži, prvú svojho druhu v Európe. Na Slovensku vznikla prvá škola pre hluchonemých v Liptovskom Mikuláši v roku 1835, o rok neskôr ďalšia v Bratislave.

Vo svete je len jedna univerzita pre nepočujúcich. Ide o Gallaudetovu univerzitu sídliacu v Spojených štátoch vo Washingtone. Okrem nej však samozrejme existujú ďalšie špecializované inštitúty integrované v rámci bežných univerzít, ktoré poskytujú vzdelanie aj pre nepočujúcich.