< sekcia Zahraničie

Hlásia obete. Na arménsko-azerbajdžanskom pomedzí došlo k potýčkam

Arménski vojaci pózujú v Náhornom Karabachu. Foto: TASR/AP

Azerbajdžanská armáda hlási štyroch mŕtvych a zničenie arménskej pevnosti a delostreleckých pozícií. Arménsko nepotvrdilo žiadne obete na svojej strane.

Baku 14. júla (TASR) - Najmenej štyria azerbajdžanskí vojaci prišli o život počas dvoch dní bojov zahŕňajúcich tanky a delostrelectvo na hraniciach Azerbajdžanu s Arménskom. Informovala o tom v utorok stanica BBC.

Konflikt, ktorý obe strany vedú o sporné územie Náhorný Karabach, zostáva stále nerozriešený, avšak najnovšie boje sa odohrali v regióne Tavuš, severne od tohto územia.

Azerbajdžanská armáda hlási štyroch mŕtvych a zničenie arménskej pevnosti a delostreleckých pozícií. Arménsko nepotvrdilo žiadne obete na svojej strane.

Obe postsovietske republiky na Kaukaze v 90. rokoch viedli krvavú vojnu; Arménsko podporovalo majoritných etnických Arménov v Náhornom Karabachu - území medzinárodne uznanom ako súčasť Azerbajdžanu.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na pondelkovom mimoriadnom stretnutí uviedol: "Politické a vojenské vedenie Arménska bude plne zodpovedné za túto provokáciu."

Arménsko však obvinilo svojho suseda, že "pri útoku zacielenom na uchvátenie arménskych pozícií použilo delostrelectvo".

Alijev 6. júla uviedol, že mierové rozhovory s Arménskom za účelom vyriešenia dlhodobého konfliktu o Náhorný Karabach sa dostali do mŕtveho bodu. Alijev zároveň označil rozhovory medzi ministrami zahraničných vecí oboch krajín za "bezvýsledné".

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa dlhodobo usiluje sprostredkovať riešenie tohto konfliktu, ktorý trvá od 90. rokov 20. storočia.

Takzvaná minská skupina v rámci OBSE - diplomati z Francúzska, Ruska a zo Spojených štátov - sa pokúša stavať na krehkom prímerí dohodnutom v roku 1994.