Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nové priechody vzniknú západne od hlavného mesta Nikózia a juhovýchodne od neho.
Autor TASR
Nikózia 9. novembra (TASR) - Lídri rozdeleného Cypru sa v pondelok dohodli na otvorení dvoch nových priechodov pre automobilovú dopravu cez nárazníkovú zónu pod správou OSN. Dohoda je súčasťou snahy obnoviť rokovania o zjednotení ostrova a predstavuje prvý takýto posun za takmer desať rokov. Informovali o tom agentúry AFP a AP, píše TASR.
Cyperský prezident Nikos Christodulidis a líder cyperských Turkov Tufan Erhürman sa stretli v nárazníkovej zóne, ktorá rozdeľuje ostrov, za účasti osobitnej vyslankyne OSN Maríe Ángely Holguínovej. Podľa OSN boli ich rokovania pozitívne. Lídri hovorili aj o otvorení ďalších priechodov a v najbližších týždňoch sa majú opäť stretnúť s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
Nové priechody vzniknú západne od hlavného mesta Nikózia a juhovýchodne od neho. Otvoria ich súčasne, presný termín však zatiaľ nie je známy. Christodulidis uviedol, že sa tak stane po dokončení potrebných prípravných prác.
Pozdĺž 180 kilometrov dlhej nárazníkovej zóny v súčasnosti funguje deväť priechodov. Na cestu do práce, za nákupmi, štúdiom či zdravotnou starostlivosťou ich denne využívajú tisíce ľudí. Na niektorých z nich sa často tvoria dlhé kolóny.
Hranica medzi oboma entitami sa začala otvárať v roku 2003 a posledný nový priechod sprístupnili v roku 2018. Dohodu o otvorení ďalších štyroch z marca tohto roka sa napokon nepodarilo uskutočniť.
Guterres v júli obnovil diplomatické úsilie o vyriešenie konfliktu na Cypre, ktorý trvá už viac ako päť desaťročí. Otvorenie nových priechodov navrhol ako opatrenie na budovanie dôvery. Avizoval tiež nové rokovania za účasti lídrov oboch cyperských komunít a troch krajín, ktoré garantujú bezpečnosť ostrova – Grécka, Turecka a Británie. Zdôraznil však, že ďalšie summity musia byť dôkladne pripravené a priniesť konkrétne výsledky.
Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď Turecko vojensky zasiahlo po prevrate podporovanom vtedajšou gréckou vojenskou juntou. Cyperskí Turci v roku 1983 vyhlásili nezávislosť na severnej tretine ostrova. Uznáva ju však len Turecko, ktoré tam zároveň udržiava viac ako 35.000 vojakov.
Desaťročia rokovaní o zjednotení ostrova opakovane stroskotali. Posledné oficiálne kolo mierových rozhovorov sa skončilo neúspechom v roku 2017. Nádej na ich obnovenie vzrástla po tom, ako si cyperskí Turci vlani zvolili za lídra politika podporujúceho zjednotenie ostrova.
Medzi oboma stranami však naďalej pretrvávajú hlboké rozpory. Ankara a cyperskí Turci tvrdia, že dlhodobo podporovaný plán OSN na zjednotenie Cypru do federácie už nie je aktuálny. Za jediné realistické riešenie považujú vznik dvoch samostatných štátov.
Aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý štvrtok podľa agentúry Anadolu vyhlásil, že nastal čas uznať realitu dvoch samostatných národov a štátov na ostrove. Vyzval tiež ostatné krajiny, aby uznali odštiepeneckú tureckú časť Cypru.
Cyperskí Gréci však akékoľvek formálne rozdelenie ostrova odmietajú. Nesúhlasia ani s požiadavkami Turecka a cyperských Turkov, aby si Ankara po prípadnej dohode zachovala na ostrove trvalú vojenskú prítomnosť a právo vojensky zasiahnuť. Takéto požiadavky považujú za existenčnú hrozbu.
Cyperský prezident Nikos Christodulidis a líder cyperských Turkov Tufan Erhürman sa stretli v nárazníkovej zóne, ktorá rozdeľuje ostrov, za účasti osobitnej vyslankyne OSN Maríe Ángely Holguínovej. Podľa OSN boli ich rokovania pozitívne. Lídri hovorili aj o otvorení ďalších priechodov a v najbližších týždňoch sa majú opäť stretnúť s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
Nové priechody vzniknú západne od hlavného mesta Nikózia a juhovýchodne od neho. Otvoria ich súčasne, presný termín však zatiaľ nie je známy. Christodulidis uviedol, že sa tak stane po dokončení potrebných prípravných prác.
Pozdĺž 180 kilometrov dlhej nárazníkovej zóny v súčasnosti funguje deväť priechodov. Na cestu do práce, za nákupmi, štúdiom či zdravotnou starostlivosťou ich denne využívajú tisíce ľudí. Na niektorých z nich sa často tvoria dlhé kolóny.
Hranica medzi oboma entitami sa začala otvárať v roku 2003 a posledný nový priechod sprístupnili v roku 2018. Dohodu o otvorení ďalších štyroch z marca tohto roka sa napokon nepodarilo uskutočniť.
Guterres v júli obnovil diplomatické úsilie o vyriešenie konfliktu na Cypre, ktorý trvá už viac ako päť desaťročí. Otvorenie nových priechodov navrhol ako opatrenie na budovanie dôvery. Avizoval tiež nové rokovania za účasti lídrov oboch cyperských komunít a troch krajín, ktoré garantujú bezpečnosť ostrova – Grécka, Turecka a Británie. Zdôraznil však, že ďalšie summity musia byť dôkladne pripravené a priniesť konkrétne výsledky.
Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď Turecko vojensky zasiahlo po prevrate podporovanom vtedajšou gréckou vojenskou juntou. Cyperskí Turci v roku 1983 vyhlásili nezávislosť na severnej tretine ostrova. Uznáva ju však len Turecko, ktoré tam zároveň udržiava viac ako 35.000 vojakov.
Desaťročia rokovaní o zjednotení ostrova opakovane stroskotali. Posledné oficiálne kolo mierových rozhovorov sa skončilo neúspechom v roku 2017. Nádej na ich obnovenie vzrástla po tom, ako si cyperskí Turci vlani zvolili za lídra politika podporujúceho zjednotenie ostrova.
Medzi oboma stranami však naďalej pretrvávajú hlboké rozpory. Ankara a cyperskí Turci tvrdia, že dlhodobo podporovaný plán OSN na zjednotenie Cypru do federácie už nie je aktuálny. Za jediné realistické riešenie považujú vznik dvoch samostatných štátov.
Aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý štvrtok podľa agentúry Anadolu vyhlásil, že nastal čas uznať realitu dvoch samostatných národov a štátov na ostrove. Vyzval tiež ostatné krajiny, aby uznali odštiepeneckú tureckú časť Cypru.
Cyperskí Gréci však akékoľvek formálne rozdelenie ostrova odmietajú. Nesúhlasia ani s požiadavkami Turecka a cyperských Turkov, aby si Ankara po prípadnej dohode zachovala na ostrove trvalú vojenskú prítomnosť a právo vojensky zasiahnuť. Takéto požiadavky považujú za existenčnú hrozbu.
