Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Občania v referende rozhodnú, či krajina po viac než desaťročí znovu otvorí rozhovory o vstupe do Únie.
Autor TASR
Reykjavík 27. júla (TASR) - Na Islande sa v pondelok začalo predčasné hlasovanie o obnovení prístupových rokovaní s Európskou úniou. Občania v referende rozhodnú, či krajina po viac než desaťročí znovu otvorí rozhovory o vstupe do Únie. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a portálu Politico.
Riadny termín referenda je 29. augusta. Voliči budú odpovedať na otázku: „Mal by Island znovu otvoriť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Samotné hlasovanie však nerozhodne o prípadnom vstupe krajiny do EÚ. Ak obyvatelia podporia obnovenie rokovaní, o samotnom členstve by sa v budúcnosti konalo druhé referendum.
Podľa prieskumu agentúry Gallup z konca júna je islandská verejnosť v otázke obnovenia rokovaní takmer rovnomerne rozdelená. Za ich opätovné otvorenie sa vyslovilo 52 percent z takmer 2000 opýtaných, proti bolo 48 percent. Podpora samotného vstupu do EÚ je však podľa Politica nižšia.
Island požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 po finančnej kríze, ktorá tvrdo zasiahla jeho ekonomiku. Prístupové rokovania sa začali v roku 2010, avšak na žiadosť Reykjavíku boli v decembri 2013 pozastavené. V marci 2015 Island požiadal, aby sa nepovažoval za kandidátsku krajinu, čo Rada EÚ vzala na vedomie. Medzi hlavné sporné otázky naďalej patria rybolov a poľnohospodárstvo, ktoré sú kľúčovými odvetviami islandského hospodárstva.
Krajina s približne 400.000 obyvateľmi je už dnes úzko prepojená s EÚ. Prostredníctvom členstva v Európskom hospodárskom priestore (EHP) má prístup na jednotný trh a preberá značnú časť únijnej legislatívy. Je tiež súčasťou schengenského priestoru, nie je však členom colnej únie EÚ.
Referendum je súčasťou programu trojkoaličnej vlády premiérky Kristrún Frostadóttir, ktorá nastúpila do úradu na konci roka 2024. Premiérka označila hlasovanie za príležitosť uzavrieť dlhoročnú spoločenskú diskusiu o vzťahu Islandu k EÚ.
Obnovenie prístupových rokovaní podporili viacerí predstavitelia EÚ vrátane eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej či francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota. Ten uviedol, že Island „nemá čo stratiť“ obnovením rokovaní.
Opozičná Strana nezávislosti vyzvala európskych politikov, aby do referenda nezasahovali. „Je mimoriadne dôležité, aby toto augustové rozhodnutie zostalo výlučne v rukách Islandu. Ľudia by mali nechať Islanďanov rozhodnúť bez zahraničných vplyvov,“ uviedla v stanovisku pre Politico.
Riadny termín referenda je 29. augusta. Voliči budú odpovedať na otázku: „Mal by Island znovu otvoriť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Samotné hlasovanie však nerozhodne o prípadnom vstupe krajiny do EÚ. Ak obyvatelia podporia obnovenie rokovaní, o samotnom členstve by sa v budúcnosti konalo druhé referendum.
Podľa prieskumu agentúry Gallup z konca júna je islandská verejnosť v otázke obnovenia rokovaní takmer rovnomerne rozdelená. Za ich opätovné otvorenie sa vyslovilo 52 percent z takmer 2000 opýtaných, proti bolo 48 percent. Podpora samotného vstupu do EÚ je však podľa Politica nižšia.
Island požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 po finančnej kríze, ktorá tvrdo zasiahla jeho ekonomiku. Prístupové rokovania sa začali v roku 2010, avšak na žiadosť Reykjavíku boli v decembri 2013 pozastavené. V marci 2015 Island požiadal, aby sa nepovažoval za kandidátsku krajinu, čo Rada EÚ vzala na vedomie. Medzi hlavné sporné otázky naďalej patria rybolov a poľnohospodárstvo, ktoré sú kľúčovými odvetviami islandského hospodárstva.
Krajina s približne 400.000 obyvateľmi je už dnes úzko prepojená s EÚ. Prostredníctvom členstva v Európskom hospodárskom priestore (EHP) má prístup na jednotný trh a preberá značnú časť únijnej legislatívy. Je tiež súčasťou schengenského priestoru, nie je však členom colnej únie EÚ.
Referendum je súčasťou programu trojkoaličnej vlády premiérky Kristrún Frostadóttir, ktorá nastúpila do úradu na konci roka 2024. Premiérka označila hlasovanie za príležitosť uzavrieť dlhoročnú spoločenskú diskusiu o vzťahu Islandu k EÚ.
Obnovenie prístupových rokovaní podporili viacerí predstavitelia EÚ vrátane eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej či francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota. Ten uviedol, že Island „nemá čo stratiť“ obnovením rokovaní.
Opozičná Strana nezávislosti vyzvala európskych politikov, aby do referenda nezasahovali. „Je mimoriadne dôležité, aby toto augustové rozhodnutie zostalo výlučne v rukách Islandu. Ľudia by mali nechať Islanďanov rozhodnúť bez zahraničných vplyvov,“ uviedla v stanovisku pre Politico.
