Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Jeho história siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín.
Autor TASR
New York 3. apríla (TASR) - Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam, ktorý sa pripomína 4. apríla, upozorňuje na ich smrteľné nebezpečenstvo. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) ho vyhlásilo 8. decembra 2005, prvýkrát sa tento deň pripomínal v roku 2006.
Jeho história siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe dohovoru vznikla aj Služba OSN na boj proti mínam (UNMAS).
Míny, výbušné pozostatky z vojny či improvizované výbušné zariadenia naďalej spôsobujú úmrtia a zranenia tak počas, ako aj po skončení vojnového konfliktu. Podľa OSN sa v priemere každú hodinu jedna osoba zraní alebo zomrie v dôsledku výbušného zariadenia, pričom medzi obeťami je mnoho detí. Ohrozujú aj humanitárnych pracovníkov.
Nášľapné míny sú umiestnené nad, pod zemou alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti či v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne alebo rozptylom z lietadiel, raketami, delostrelectvom alebo zo špecializovaných vozidiel. Neodstránené nášľapné míny ničia živobytie, znemožňujú poľnohospodársku činnosť a narúšajú prístup k základným službám.
Tohtoročná hlavná téma Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam sa pripomína mottom: „Investujte do mieru - investujte do odmínovania.“ Upriamuje pozornosť na význam vyčistenia území od výbušných hrozieb, čo výrazne prispieva k životu bez strachu a v mieri. Všetky opatrenia, ktoré smerujú k odstráneniu nášľapných mín a improvizovaných výbušných systémov, zachraňujú životy, zaisťujú bezpečnosť, umožňujú využívať pôdu na produkciu potravín a vytvárajú podmienky na dlhodobú stabilitu v ohrozených regiónoch.
Monitor nášľapných mín za rok 2025 (Landmine Monitor 2025) uvádza, že v roku 2024 zomrelo alebo bolo zranených v dôsledku nášľapných mín a výbušných pozostatkov z vojen 6279 ľudí, čo je najvyšší ročný počet od roku 2020. Nárast spôsobilo použitie mín v krajinách, ktoré nepodliehajú zmluvnému zákazu - najmä v Mjanmarsku, kde ich masívne používanie pokračuje, a v Sýrii, kde sú civilisti po páde Asadovho režimu zasa ohrození, keď sa vracajú do svojich domovov, do kontaminovanej krajiny alebo prechádzajú cez zamínované územia.
V roku 2024 tvorili civilisti 90 percent celosvetových obetí, pričom takmer polovicu z nich boli deti. Mjanmarsko opäť zaznamenalo najvyšší počet obetí na svete už druhý rok po sebe.
Jeho história siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe dohovoru vznikla aj Služba OSN na boj proti mínam (UNMAS).
Míny, výbušné pozostatky z vojny či improvizované výbušné zariadenia naďalej spôsobujú úmrtia a zranenia tak počas, ako aj po skončení vojnového konfliktu. Podľa OSN sa v priemere každú hodinu jedna osoba zraní alebo zomrie v dôsledku výbušného zariadenia, pričom medzi obeťami je mnoho detí. Ohrozujú aj humanitárnych pracovníkov.
Nášľapné míny sú umiestnené nad, pod zemou alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti či v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne alebo rozptylom z lietadiel, raketami, delostrelectvom alebo zo špecializovaných vozidiel. Neodstránené nášľapné míny ničia živobytie, znemožňujú poľnohospodársku činnosť a narúšajú prístup k základným službám.
Tohtoročná hlavná téma Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam sa pripomína mottom: „Investujte do mieru - investujte do odmínovania.“ Upriamuje pozornosť na význam vyčistenia území od výbušných hrozieb, čo výrazne prispieva k životu bez strachu a v mieri. Všetky opatrenia, ktoré smerujú k odstráneniu nášľapných mín a improvizovaných výbušných systémov, zachraňujú životy, zaisťujú bezpečnosť, umožňujú využívať pôdu na produkciu potravín a vytvárajú podmienky na dlhodobú stabilitu v ohrozených regiónoch.
Monitor nášľapných mín za rok 2025 (Landmine Monitor 2025) uvádza, že v roku 2024 zomrelo alebo bolo zranených v dôsledku nášľapných mín a výbušných pozostatkov z vojen 6279 ľudí, čo je najvyšší ročný počet od roku 2020. Nárast spôsobilo použitie mín v krajinách, ktoré nepodliehajú zmluvnému zákazu - najmä v Mjanmarsku, kde ich masívne používanie pokračuje, a v Sýrii, kde sú civilisti po páde Asadovho režimu zasa ohrození, keď sa vracajú do svojich domovov, do kontaminovanej krajiny alebo prechádzajú cez zamínované územia.
V roku 2024 tvorili civilisti 90 percent celosvetových obetí, pričom takmer polovicu z nich boli deti. Mjanmarsko opäť zaznamenalo najvyšší počet obetí na svete už druhý rok po sebe.
