New York 23. marca (TASR) - Medzinárodný deň spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi pripadá na 25. marca. V roku 2007 ho vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN). Pripomína sa od roku 2008 na pamiatku miliónov obetí, ktoré zomreli v 16. až 19. storočí v dôsledku otroctva a transatlantického obchodu.

Tohtoročná téma kampane znie: Spravodlivosť v praxi, konfrontácia s históriou, presadzovanie dôstojnosti a posilňovanie budúcnosti.

„Pripomíname si obete zločinu. Milióny ľudí uniesli, prepašovali cez Atlantický oceán. Ak prežili cestu, zotročili ich v Amerike. Vítam prvé kroky niektorých vlád na riešenie dôsledkov otroctva. Sú však potrebné oveľa odvážnejšie kroky zo strany väčšieho počtu členských štátov,“ vyhlásil v tejto súvislosti generálny tajomník OSN António Guterres.

Výber dátumu súvisí s udalosťou z roku 1807, keď britský parlament schválil Zákon o zrušení obchodu s otrokmi (Abolition of the Slave Trade Act). Zákon síce zrušil obchod s otrokmi, ale nie samotné otroctvo, ktoré pokračovalo ešte niekoľko desaťročí. Odhaduje sa, že posledných otrokov dovážali do Ameriky ešte okolo polovice 19. storočia.

Medzinárodný obchod s otrokmi prebiehal medzi svetadielmi na brehoch Atlantického oceánu. Presun obrovského množstva ľudí z Afriky do európskych kolónií v Novom svete zásadným spôsobom zmenil dejiny troch svetadielov - Ameriky, Európy a Afriky.

Európski otrokári vyplávali do Afriky s nákladom zbraní, textilu či alkoholu, a tento tovar vymieňali za otrokov. Tých následne na rovnakých lodiach previezli cez Atlantický oceán, kde ich na trhoch predali. Za získané peniaze potom nakupovali miestne suroviny - cukor, tabak či bavlnu. S týmto exotickým tovarom sa vracali späť do Európy, kde ho výhodne zhodnocovali.

Trh s otrokmi organizovali najmä obchodné spoločnosti, ktoré mali sídla v Portugalsku, Španielsku, Británii, vo Francúzsku, v Holandsku, či v Dánsku, ale aj v USA. Jeho obeťami sa stali milióny mužov, žien a detí z Afriky, ktorých v drsných podmienkach prevážali na plantáže v Karibiku a na americký kontinent.

Už počas transportu otrokov do Ameriky zomieralo až 20 percent ľudí pre zlé hygienické podmienky na lodiach, nedostatok jedla alebo v dôsledku chorôb. Historické odhady uvádzajú, že európski obchodníci prepravili počas štyroch storočí cez Atlantický oceán od 13 do 15 miliónov otrokov pochádzajúcich najmä z oblastí strednej a západnej Afriky.

S otroctvom sa stretávame tiež v súčasnosti. V modernej forme otroctva, pričom za moderného otroka sa považuje osoba, ktorá sa stala obeťou nútenej práce, vynúteného manželstva či pomoci v domácnosti bez mzdy, žilo v roku 2021 takmer 50 miliónov ľudí. V porovnaní s rokom 2016 to predstavuje nárast o desať miliónov osôb. Vyplýva to zo správy spoločnosti Global Slavery Index (GSI), ktorú v roku 2023 zverejnila ľudskoprávna organizácia Walk Free Foundation. Za prudkým nárastom sú podľa správy klimatická kríza, konzumný spôsob života, ozbrojené konflikty a pandémie.

Podľa organizácie najhoršia situácia panovala v Severnej Kórei, Eritrei a Mauritánii. Prípady moderného otroctva sa nevyskytujú len v chudobných krajinách, ale aj v štátoch patriacich do skupiny najväčších ekonomík sveta. Napríklad v Indii sa s moderným otroctvom stretáva 11 miliónov ľudí, v Číne zhruba šesť miliónov a v Rusku takmer dva milióny osôb.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na obete otroctva a transatlantického obchodu s otrokmi sa každý rok konajú rôzne akcie, vzdelávacie programy, filmové projekcie a diskusie nielen na pôde OSN, ale po celom svete. Existuje tiež Medzinárodný deň pamiatky obetí obchodu s otrokmi a jeho zrušenia, ktorý sa pripomína 23. augusta.

Ghanský prezident John Mahama hodlá predložiť v týchto dňoch v OSN rezolúciu, ktorá by obchod s otrokmi označila za „najzávažnejší zločin proti ľudskosti“. Rezolúcia má požadovať odškodnenie za otroctvo, kolonizáciu, využívanie prírodných zdrojov a drancovanie kultúrneho dedičstva. Podľa neho nejde o finančnú kompenzáciu za spôsobenú nespravodlivosť, ale predovšetkým o vyrovnanie sa s minulosťou.

Niektorí prezidenti a premiéri západných krajín, medzi nimi napríklad nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, uznali, že počas koloniálnej éry sa páchali zločiny. Ospravedlnili sa za ne, múzeá začali africkým krajinám vracať ulúpené artefakty, ale otázka odškodnenia sa zvyčajne stretáva s odmietavým postojom.