Brusel 10. februára (TASR) - Európska únia navrhla rozšíriť svoje sankcie voči Rusku aj na prístavy v Gruzínsku a Indonézii, v ktorých prekladajú ruskú ropu. Vyplýva to z návrhu sankcií zverejneného v pondelok, ktorý preskúmala agentúra Reuters, píše TASR. Išlo by o prvý prípad, keď by Únia uvalila sankcie na prístavy v tretích krajinách.

Na sankčný zoznam by sa mali dostať gruzínsky prístav Kulevi a indonézsky Karimun, pričom firmám a jednotlivcom z EÚ by bolo zakázané robiť s nimi transakcie.

Navrhované opatrenia sú súčasťou 20. balíka sankcií EÚ v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorý spoločne pripravili diplomatická služba EÚ (EEAS) a Európska komisia. Na prijatie sankcií je potrebná jednomyseľná zhoda členských štátov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že balík zahŕňa plošné sektorové obmedzenia a posun od cenového stropu skupiny G7 k úplnému zákazu poskytovania námorných služieb pri preprave ruskej ropy.

V balíku sú aj nové zákazy dovozu kovov vrátane niklu, železných rúd, medi a kovového odpadu, ako aj soli, amoniaku, prírodného kamenného materiálu, kremíka a kožušín.

Návrh prvýkrát počíta s použitím nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretej krajine, pričom by zakázal vývoz niektorých strojov a komunikačných zariadení do Kirgizska.

EÚ zároveň navrhla zaradiť na sankčný zoznam aj banky v Kirgizsku, Laose a Tadžikistane, a to za poskytovanie služieb Rusku. Dve čínske banky by mali byť zo zoznamu naopak vyradené.

Na sankčný zoznam by sa mohlo dostať aj 30 osôb a 64 spoločností vrátane bánk, energetických a priemyselných podnikov, ako aj osôb, ktoré EÚ obviňuje z podpory ruskej agresie proti Ukrajine. Patria medzi ne aj spoločnosť Bašneft, na burze obchodovaná dcérska firma ruského ropného koncernu Rosnefť, a tiež osem ruských rafinérií vrátane dvoch veľkých závodov kontrolovaných koncernom Rosnefť nachádzajúcich sa v mestách Tuapse a Syzraň. Návrh sa však zatiaľ netýka samotných spoločností Rosnefť ani Lukoil, ktoré už podliehajú sankciám Spojených štátov.

Ako v utorok spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), na zozname by mal figurovať aj náčelník ruských síl radiačnej, chemickej a biologickej obrany Alexej Rtiščev a jeho zástupca Andrej Marčenko. Obmedzeniam môže podliehať tiež riaditeľ špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga Timur Šagivalejev. Podľa EÚ sa v Alabuge vyrábajú útočné drony Šáhid, ktoré ruská armáda používa pri útokoch na Ukrajinu.

V návrhu sankcií je uvedený aj Vladimir Lepin, generálny riaditeľ koncernu Kalašnikov, ako aj vrcholoví manažéri dcérskych spoločností Rostech.

V oblasti kultúry a športu by sa mal na zozname ocitnúť ruský raper Timati, občianskym menom Timur Junusov, ktorého EÚ obviňuje zo šírenia ruskej propagandy. Na zozname je aj námestník ruského ministra kultúry Sergej Obryvalin, ktorého EÚ obviňuje z účasti na konfiškovaní ukrajinských kultúrnych pamiatok a z vydávania povolení na archeologické práce na polostrove Kryme. Sankcie by sa mohli dotknúť tiež riaditeľa petrohradského múzea Ermitáž Michaila Piotrovského, a to za „podporu ruskej agresie proti Ukrajine“.

V dokumente sú zároveň ekonóm a prezident Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE) Arkadij Dvorkovič, prezident Ruskej zápasníckej federácie Michail Mamiašvili, prezident Ruského olympijského výboru Stanislav Pozdňakov a boxer Fiodor Čudinov.

Finančné a ropné spoločnosti z Ruska sú zahrnuté v samostatnom bloku sankcií EÚ. Na zozname by sa malo ocitnúť približne ďalších 20 ruských bánk vrátane tých najväčších: Russkij standart, Avangard, Počta Bank a Metallinvestbank. Zákaz transakcií môže viesť k ich odpojeniu od medzinárodného systému SWIFT.

Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí EÚ schvália 20. balík sankcií do 24. februára 2026, kedy uplynú štyri roky od začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu.